Úvod

Vítame Vás na stránke venovanej motýľom Slovenska! Našim hlavným cieľom je poskytnúť širokej verejnosti (laickej i odbornej) obraz o stave fauny našich motýľov. Potreba systematického mapovania a monitoringu motýľov totižto čoraz akútnejšie rezonuje ako v odborných kruhoch, tak aj v orgánoch štátnej správy. Preto sme sa rozhodli spustiť systematické mapovanie motýľov vyskytujúcich sa na území Slovenska a pokúsiť sa získať tak čo najpresnejší obraz o stave jednotlivých druhov a ich populácií a v konečnom dôsledku prispieť tak k ochrane motýľov ako aj ich biotopov. Chrániť totižto môžeme iba to, čo poznáme. Bez relevantných poznatkov nie je možné zabezpečiť účinnú ochranu žiadneho živého tvora. V súčasnej dobe máme iba veľmi málo informácií o aktuálnom rozšírení jednotlivých druhov motýľov. Až potreba vypracovania reportingu podľa článkov 11 a 17 smernice o biotopoch (Smernica 92/43/EEC, známa tiež ako smernica o biotopoch - Habitats Directive) pre EÚ o súčasnom stave rozšírenia motýľov zaradených do sústavy NATURA 2000 nám odkryla mnohé medzery, ktoré máme o poznaní tejto skupiny druhov.

Ďalším našim nemenej dôležitým cieľom je propagácia ochrany motýľov u ochranárskej i laickej verejnosti. Ochrana hmyzu sa častokrát z rôznych dôvodov zanedbáva a nekladie sa ňu taký dôraz ako na ochranu napr. vtákov alebo cicavcov. Pritom dobre nastavený program ochrany jedného druhu hmyzu v konečnom dôsledku zo sebou prináša aj ochranu stanovišťa, na ktorom sa daný druh vyskytuje a tým sa zabezpečí ochrana celého spoločenstva rastlín aj živočíchov na danom mieste. Tento fakt je o to dôležitejší, že v dnešnej dobe neevidujeme už len vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov ale aj biotopov (NATURA 2000/Smernica o biotopoch – Habitats Directive).

Aby bol tento projekt úspešný a naozaj priniesol želaný výsledok je potrebné, aby sa do mapovania zapojil čo najväčší počet ľudí. Budeme preto radi, ak sa do tejto akcie zapojí každý, komu nie je ľahostajný osud našich motýľov ako aj celej prírody. Dvere sú otvorené ako odborníkom tak i amatérom a ostatným obdivovateľom prírody. Každý údaj je pre nás rovnako dôležitý!

Mapovanie motýľov Slovenska

Prečo mapujeme? Hoci prvé publikované údaje o motýľoch z územia Slovenska pochádzajú už z roku 1772 (Scopoli, Annus: Historico - Naturalis, V, Observationes Zoologicae), prvé seriózne súborné dielo bolo publikované až v roku 1964. Profesor Karel Hrubý, veľký znalec motýľov Slovenska, vo svojom, dnes už posvätnom Prodrome Lepidopter Slovenska zhrnul takmer všetky publikované údaje i nepublikované údaje do roku 1960. Na svoju dobu to bolo unikátne dielo a entomológovia z neho čerpajú informácie dodnes. I napriek veľmi systematickej a precíznej práci sa však profesor Hrubý nevyhol niekoľkým problémom a nepresnostiam, o ktorých sám píše v úvodných kapitolách Prodromu. Až časom vyšli na povrch ďalšie nepresnosti. Revízie zbierkového materiálu odhalili, že pod niektorými senzáciami je podpísaná chybná determinácia. Nie však všetky "podozrivé" údaje boli alebo mohli byť zrevidované. V rokoch 1988 a 1989 vychádzajú v 3 zväzkoch Dodatky k Prodromu Lepidopter Slovenska (Reiprich, Okáli). Toto dielo zahŕňa publikované i nepublikované údaje o motýľoch Slovenska do roku 1984, ale sú tu uvádzané iba také kombinácie druh - lokalita, ktoré nie sú uvedené v Prodrome, čiže ide o dodatky v pravom zmysle slova. Z Dodatkov týmto pádom vypadli údaje, ktoré by mohli potvrdiť niektoré zaujímavé nálezy z minulosti. Taktiež výsledky revízií zbierkových materiálov neboli nikdy skompletizované a sú roztrúsené v mnohých vedeckých a odborných periodikách.

Doposiaľ jediným serióznym pokusom o mapovanie motýľov Slovenska bol článok profesora Andreja Reipricha Mapovanie ohrozených alebo inak významných druhov denných motýľov Slovenska publikovaný v zborníku Naturae tutela v roku 1995. Profesor Reiprich pracoval s publikovanými dátami do roku 1993 a mal aj k dispozícii dovtedy nepublikované údaje od niektorých ďalších entomológov, profesionálov i amatérov. Výsledkom jeho práce sú mapy rozšírenia 67 druhov denných motýľov. Pri príprave tejto práce ale profesor Reiprich narazil na problém, ktorý pretrváva dodnes. Jeho pôvodným zámerom bolo mapovanie motýľov ako také, ale v počas zhromažďovania dát zistil, že novšie údaje aj o bežných druhoch motýľov pochádzajú väčšinou iba z niekoľkých atraktívnych oblastí, resp. lokalít a takéto výsledky nie je možné reálne interpretovať. Pravdepodobne toto bol hlavný dôvod prečo sa v samotnej publikácii venuje iba vybraným druhom motýľov.

Prodromus vytvoril dobrú štartovaciu čiaru pre ďalšie mapovanie motýľov na Slovensku, no to sa však s výnimkou práce profesora Reipricha, nikdy neuskutočnilo. Preto až dodnes Prodromus a jeho Dodatky a Doplnky, spolu so svojimi kladmi aj zápormi, zostáva hlavným zdrojom informácií o faune motýľov Slovenska. Ďalším faktorom, ktorý prispel k tejto situácií je malý počet našich entomológov, ktorí sa motýľom seriózne venujú (ako profesionálov tak aj amatérov). Pri štúdiu literatúry zistíme, že z mnohých oblastí Slovenska sú publikované iba sporadické nálezy a z niektorých oblastí nemáme takmer žiadne údaje (napr. Javorníky alebo Kysuce). Relatívne dobre preskúmaných oblastí je veľmi málo a najčastejšie sa jedná o faunisticky atraktívne územia (napr. Vysoké Tatry, Východné Karpaty, Borská nížina) alebo o cielený výskum na maloplošných chránených územiach (napr. Abrod, Tematínske vrchy, Devínska Kobyla).

Nakoniec sa dostávame k odpovedi na našu otázku z úvodu. Treba otvorene povedať, že v súčasnosti na Slovensku nemáme žiadny relevantný zdroj informácií ani o približnom stave fauny našich motýľov. Tento fakt je o to závažnejší, že Slovenská republika je ako člen EÚ povinná zabezpečiť monitoring a následne aj ochranu druhov a biotopov zahrnutých v NATURA 2000 (Smernica rady 92/43/EHS - Dohovor o biotopoch, článok 17). Ak máme teda získať skutočný obraz o stave fauny motýľov, tak jedinou možnosťou je začať celoslovenské mapovanie motýľov.

Vzhľadom k tomu, že problematika mapovania a monitoringu je veľmi zložitá a obsiahla, rozhodli sme sa súčasné mapovanie zamerať predovšetkým na motýle s dennou aktivitou včítane vretienok (Zygaenidae) a na vybranú skupinu veľkých, ľahko determinovateľných nočných druhov ako sú lišaje (Sphingidae), spriadače (Arctiidae), priadkovce (Lasiocampidae), okáne (Saturniidae), strakáče (Endromididae), papriadkovce (Lemoniidae), drevotoče (Cossidae), hrotokrídlovce (Hepialidae), stužkavce (Noctuidae, rod Catocala), chochlatky (Notodontidae) a mníšky (Lymantriidae).

Objektom mapovania sú zároveň všetky doteraz u nás zistené druhy zaradené do NATURA 2000: jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chcohlačkový (Parnassius mnemosyne), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), mlynárik východný (Leptidea morsei), žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone), babôčka hájová (Nymphalis vaualbum), hnedáčik chrastavcový (Euphydryas aurinia), hnedáčik osikový (Euphydryas maturna), očkáň hnedý (Coenonympha hero), očkáň žltooký (Coenonympha oedippus), očkáň mätonohový (Lopinga achine), modráčik stepný (Polyommatus eroides), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), lišaj pupalkový (Proserpinus proserpina), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), piadivka priadkovcovitá (Chondrosoma fiduciaria) a mora Schmidtova (Orthosia schmidtii)

Aby mohol byť Váš údaj zanesený do databázy, tak je nutné poskytnúť nám tieto povinné údaje:

  •  meno a priezvisko mapovateľa, pri prvom zasielaní údajov aj adresa, príp. telefón alebo e-mail
  •  názov druhu (zoznam je súčasťou mapovacieho listu) alebo fotografia
  •  dátum pozorovania (nutný je aspoň rok)
  •  názov lokality včítane názvu najbližšej obce (z dôvodu jednoznačnej identifikácie lokality), prípadne štvorec Databanky fauny Slovenska

    • (pri lokalite uvítame čo najpresnejšiu lokalizáciu: napr. svah 0,5 km severne od obce Chynorany – týka sa to hlavne pri používaní miestnych názvov)

Okrem povinných údajov sú vítané aj ďalšie informácie, ktoré prinesú cenné informácie o jednotlivých druhov motýľov:

  •  pozorované vývojové štádium (vajíčko, húsenica, kuklu alebo imágo)
  •  počet pozorovaných jedincov (pri použití mapovacích listov je tento údaj povinný)
  •  čo najpresnejšia charakteristika lokality: vlhká lúka, bukový les resp. okraj lesa, intenzívny pasienok, alebo priamo typ biotopu podľa Atlasu biotopov Slovenska
  •  nadmorská výška
  •  údaje o ďalších zriedkavých druhoch, prípadne i niektorých významných subspéciách, resp. formách (napríklad Zygaena ephialtes – luteo a rubroidné), ktoré nie sú v zoznamoch  mapovacích listov uvedené, ale o ktorých si mapovateľ myslí, že by mali byť do databázy  vložené akékoľvek iné informácie


Všetky údaje budú spracovávané pomocou klientskej databázy ISTB (Informačný Systém Taxónov a Biotopov), ktorú používa Štátna ochrana prírody SR.

Budeme radi, ak na posielanie údajov použijete mapovacie listy. Spracovávanie údajov z mapovacích listov nám uľahčí nahadzovanie údajov do databázy, ale jeho použitie nie je podmienkou zapojenia sa do mapovania. Privítame údaje v akejkoľvek forme: export z databázy ISTB, údaje v ľubovoľnej elektronickej forme, listy, kópie Vašich zápiskov z prechádzok z prírody či lokalizované fotografie. Ak sa rozhodnete aj Vy používať aplikáciu ISTB, ktorá je voľne prístupná na stiahnutie na stránkach Štátnej ochrany a prírody SR, prosím kontaktujte nás a bude Vám pridelený príslušný kód, ktorý dokáže priamo komunikovať s našou centrálnou databázou. Podrobnejšie informácie o mapovaní nájdete vo Výzve k mapovaniu.

S Vašimi osobnými a kontaktnými údajmi bude nakladané v zmysle Zákona o ochrane osobných údajov (Zákon č. 428/2002) a nebudú poskytnuté tretím stranám. Slúžia iba na našu komunikácia s Vami a identifikáciu Vašich záznamov o motýľoch.

Ukážky z centrálnej databázy mapovania: