Palearktický, cez mierne pásmo Európy a Ázie až po Japonsko a Kóreu.

Mezofil, okraje listnatých lesov, rúbaniská, čistiny, lesné lúky, okolia vodných tokov a nádrží. V kultúrnej krajine a vo vysokých pohoriach je jej výskyt ojedinelý.

Bivoltinný až polyvoltinný (VI. – VI., VII. – IX., IX. – X.), pričom tretia generácia sa objavuje iba v teplejších oblastiach a za vhodných klimatických podmienok. Jarná a letná generácia sú habituálne výrazne odlišné (sezónny polyfenizmus) a jedince tretej generácie svojím habitom pripomínajú prechodnú formu medzi nimi. Táto výrazná zmena zafarbenia je spôsobená rozdielom vo fotoperióde v priebehu roka. Podľa niektorých autorov sú jedince tretej generácie ale iba „oneskorencami“ druhej generácie. Živnou rastlinou húseníc je pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). Samička kladie vajíčka na listy živnej rastliny vo viacerých malých znáškach v skupinách charakteristického tvaru. Vyliahnuté húseničky sa správajú gregaricky. Neskôr sa čiastočne rozliezajú ale gregarické správanie sa im často vydrží až do kuklenia. Sedávajú na rube živnej rastliny, takže ich prítomnosť v poraste živných rastlín je veľmi nenápadná. Skúseným pohľadom sa dajú rozpoznať ich požerky, resp. je nutné si v poraste žihľavy čupnúť, aby pozorovateľ dostatočne videl ruby listov rastlín. Treba si pri tom počínať opatrne, pri vyrušení sa okamžite spúšťajú na zem. Druh prezimuje v štádiu kukly.

Na Slovensku nebola podrobnejšie sledovaná. Motýle druhej generácie sú väčšie a majú výrazne väčší akčný rádius ako jedince jarnej generácie.

Babôčka sieťkovaná (Araschnia levana) je na území Slovenska relatívne hojným a rozšíreným druhom a na mnohých miestach dosahuje veľmi vysokú početnosť. V odlesnených, resp. nezalesnených oblastiach sa vyskytuje iba sporadicky.

Rozšírenie druhu do roku 1960: