Palearktický. Severozápadná Afrika, naprieč Európou, juhom európskej časti Ruska, v severnom Turecku, Kaukaz, Sibír, až po Mongolsko, Kóreu a Japonsko. V Európe sa nevyskytuje v severnej Škandinávii.

Xerofil, hygrofil. Na Slovensku tak na podmáčaných rašelinných lúkach, ako aj na viatych pieskoch.

Monovoltinný (V. - VI.). Samičky kladú vajíčka na hromádku v niekoľkých vrstvách na spodnú stranu listov živnej rastliny. Samice hygrofilných populácií na čertkus lúčny (Succisa pratensis) samice populácií žijúcich na viatych pieskoch na hlaváč modrý (Scabiosa columbaria). Vyliahnuté húsenice žijú gregaricky v hniezde, ktorým opriadajú listy rastliny, na ktorej prebieha ich vývoj. V letnom období upadajú do letnej diapauzy (aestivácia). V jeseni pokračujú v prijímaní potravy. K prezimovaniu si spriadajú hniezdo z ostatkov živnej rastliny a okolitých bylín, v ktorom spoločne prezimujú. Po prezimovaní sa postupne rozliezajú a v poslednom instari žijú solitérne. Iba veľmi malé percento húseníc po prvom prezimovaní o niekoľko týždňov upadá opäť do letnej diapauzy (aestivácie) a dokončí svoj vývoj až po druhom prezimovaní. Kuklia sa dolu hlavou pripradené za kremaster.

Metapopulačný, proterandrický hnedáčik. Obe pohlavia sa v skorých predpoludňajších hodinách venujú prijímaniu potravy, pričom samce patrolovaním nízko nad vegetáciou a vyčkávacou stratégiou hľadajú neoplodnené samičky. Ku kopulácii aj kladeniu dochádza prevažne predpoludním.

Na Slovensku v súčasnej dobe nezvestný. Veľmi početné populácie žili ešte v nedávnej dobe v oblasti Záhorskej nížiny. Pravdepodobne nevhodným manažmentom došlo najskôr k decimácii hygrofilných populácií v okolí Závodu. Veľká metapopulácia žijúca približne na území medzi Senicou, Rohožníkom a Malackami ale i naďalej vykazovala mnohopočetný a stabilný charakter až do prvej polovice 90-tych rokov 20-teho storočia. V roku 1992 tu bol zaznamenaný ešte hojný výskyt, pričom hnedáčik chrastavcový (Euphydryas aurinia) bol dominantným druhom. V roku 1995 bol na rovnakých miestach zaznamenaný už iba jednotlivý výskyt, pričom v roku 1998 už nebol potvrdený vôbec. Odvtedy jestvujú z tejto ovblasti iba sporadické nálezy jednotlivých imág, naposledy z Rohožníka (2001, Jagelka). I vzhľadom na viaceré indície zostávajú príčiny tak náhleho kolapsu a poklesu abundancie tejto mnohopočetnej metapopulácie až pod hranicu pozorovateľnosti stále neznáme. Faktom zostáva, že v inkriminovanej dobe boli tunajšie dubové porasty letecky chemicky ošetrené insekticídom proti premnoženému chrústovi obyčajnému (Melolontha melolontha). Či mohol mať tento chemický zákrok na metapopuláciu hnedáčika chrastavcového (Euphydryas aurinia) tak fatálny dopad zostáva v štádiu dohadov a špekulácií. Z ostatného územia Slovenka jestvuje niekoľko ďalších historických údajov. Dokladovým materiálom je podložený výskyt z 50-tych rokov minulého storočia pri Fiľakove v Cerovej vrchovine (lgt. Rudolf, coll. Janovský). Vo všetkých týchto prípadoch sa však dnes už nejedná o recentný výskyt.

Rozšírenie druhu do roku 1960: