perlovec najmenší - Boloria dia (Linnaeus, 1767)
Areál výskytu:
Eurosibírsky. Od severného španielska naprieč Európou cez Rusko po západnú Sibír, Mongolsko a Zabajkalsko.
Biotopová väzba v SR:Xerofil, mezofil. Stepné a lesostepné trávnaté spoločenstvá riedko porastené krovinami. Ručne kosené, vypásané ovocné sady bez aplikácie agrochemikálií, tradičné extenzívne pasienky i v intraviláne obcí, suchšie a mezofilné nehnojené lúky, suchšie lesné lúky. Tiež hrádze okolo vodných tokov a viate piesky.
Bionómia:Bivoltinný (IV. - V., VII. - VIII). Proterandrický. Na Slovensku však podrobne neštudovaná, konkrétny druh fialky (Viola sp.) ako živnej rastliny v prírode doposiaľ nezistený. V zajatí kladú samičky ochotne jednotlivo na listy fialky voňavej (Viola odorata). Tŕnisté húsenice žijú od počiatku jednotlivo a pomerne skryto v trsoch živnej rastliny. Kuklia sa zavesené hlavou dolu za kremaster v nízkom podraste.
Etológia:Podrobnejšie neštudovaná. Motýľ je dobrý letec. Samci za slnečného počasia intenzívne patrolujú po lokalite výskytu a vyhľadávajú nespárené samičky.
Rozšírenie v SR:Na vhodných biotopoch po celom území republiky od nížin až do podhorských polôh. Vyšším pohoriam sa vyhýba. V teplejších polohách je jeho populačná hustota vyššia, avšak nikde nie je veľmi početný. V intenzívnejšie využívanej krajine má jeho výskyt lokálny charakter.