perlovec vysokohorský - Boloria pales (Denis & Schiffermüller, 1775)
Areál výskytu:
Allpínske a subalpínske polohy Pyreneí, Álp, a Karpát. V susednom Poľsku v Tatrách. Vo vysokých pohoriach Čiech sa nevyskytuje.
Biotopová väzba v SR:Vysokohorské lúky nad prirodzenou hranicou lesa, trávnaté priestory medzi kosodrevinou, vysokohorské pasienky a lavínové dráhy. Vždy miesta s dostatočnou ponukou kvitnúcich medonosných bylín.
Bionómia:Monovoltinný (VII. – VIII.). Živná rastlina na našom území nie je známa, v Alpách sa húsenice vyvíjajú hlavne na fialke Viola calcarata a na skoroceli Plantago alpina. Druh zimuje v štádiu húsenice.
Etológia:Výrazne heliofilný druh, výborný a aktívny letec. Samčeky intenzívnym patrolovaním vyhľadávajú neoplodnené samičky. Podrobnejšie však neštudovaná.
Rozšírenie v SR:Vysoké horské polohy celého systému Západných, Vysokých a Belianskych Tatier, kde je na mnohých miestach pomerne hojný. Tiež lokálne v najvyšších polohách Ďumbierskej časti Nízkych tatier. Údaje z Malej Fatry a vysokohorského komplexu Babej hory na Orave neboli doposiaľ recentne nepotvrdené.
