perlovec černicový - Brenthis daphne (Denis & Schiffermüller, 1775)
Areál výskytu:
Palearktický. Od Španielska cez Francúzko, Taliansko, juh strednej Európy Balkánsky poloostrov, Turecko, Irak, Irán, južný Ural, južnú Sibír, Čínu až do Japonska. Tiež na severovýchode susedného Poľska a v Litve.
Biotopová väzba v SR:Xerotermofil, mezofil. Lesostepné, stráne, lesné okraje, rúbaniská, lesné lúky, opustené zarastajúce ovocné sady a vinice, ruderálne spoločenstvá v okolí lomov, brehové porasty vodných tokov, okraje lesných ciest v horských dolinách nižších pohorí.
Bionómia:Monovoltinný (VI. - VIII.). Samičky kladú vajíčka jednotlivo na listy ostružiny černicovej (Rubus sp.). Húsenica sa liahne z vajíčka v lete a prezimuje. Po prezimovaní prijíma potravu v priebehu dňa, no v poraste černíc žije skryto. Vzhľadom na členitý okraj listov černíc je ju i napriek výrazným požerkom neľahké nájsť. Kuklí sa priamo na rastline pripradená za kremaster dolu hlavou.
Etológia:Na našom území podrobnejšie neštudovaná. Jedná sa o sedentárny druh, ktorý má i v rozľahlejšom teréne zvyčajne veľmi teritoriálne chovanie. Toto teritoriálne chovanie sa v zdanlivo rovnakom priestore pravdepodobne spôsobujú vhodné mikroklimatické podmienky. Samce patrolujú okolo porastov černíc a vyhľadávajú neoplodnené menej pohyblivé samičky. Vzhľadom na skutočnosť, že na nových miestach výskytu sú v prevažnej miere zaznamenávané čiastočne olietané samičky je predpoklad, že tieto po čiastočnom vykladení sa migrujú z materskej lokality a zakladajú nové pionierske populácie.
Rozšírenie v SR:Do 90-tych rokov dvadsiateho storočia lokálne iba v najteplejších polohách republiky. V južnej časti Malých Karpát, v Hronskej pahorkatine, veľmi lokálne v najteplejších častiach Krupinskej planiny, Štiavnických vrchov, Cerovej vrchoviny a Slovenského krasu, v južnej časti Vihorlatu. Ku koncu 90-tych rokov došlo k výraznej vlne šírenia sa tohto perlovca na nové lokality. Z južnej časti Malých Karpát sa rýchle rozšíril až do južnej časti Bielych Karpát. Rovnako v tomto období rýchle osídlil doliny v teplej časti Považského Inovca až po Beckovskú bránu. Rozšíril sa do Tríbeču a hlbšie do územia Krupinskej planiny a Štiavnických vrchov. Tiež v lužných lesoch Dunaja a dolných tokov Moravy, Váhu a Hrona. Z južnej časti stredného a východného Slovenska nám podrobnejšie údaje týkajúce sa tejto expanzie chýbajú.