Pontomediteránny Lokálne v Španielsku, južnej časti Francúzka, v Talianssku, naprieč južnou časťou strednej Európy, Balkánsky polostrov, Ukrajina, južná časť Ruska, Turecko, Stredný východ, Stredná Ázia, Altaj.

Mezofil, xerotermofil. Kvetnaté suchšie mezofilné lúky, pasienky, lesostepné lokality a suchšie lesné lúky, tiež suché xerotermé lesostepné stráne. Miestami (Biele Karpaty) i na vlhších miestach mezofilných lúk.

Monovoltinný (V. - VII.). Samička kladie vajíčka jednotlivo na túžobník obyčajný (Filipendula vulgaris). Spočiatku sú žlto belavé, neskôr hnedočervené. Húsenica prezimuje vyvinutá vo vaječnom obale a liahne sa skoro na jar. Kukla zavesená za kremaster dolu hlavou.

Chovanie podrobne neštudované. Motýľ vytvára uzavreté populácie. Samce vyhľadávajú neoplodnené samice patrolovaním.

Iba v teplých častiach Slovenska v pahorkatinách a na rozhraní nížin a nižších pohorí. Na viacerých lokalitách v teplej časti Bielych Karpát, v južnej časti Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny, Hronská pahorkatina, ďalej na východ v Cerovej vrchovine a v Slovenskom krase. Historické údaje z Malých Karpát sú v súčasnej dobe nedoložené novými pozorovaniami. V Považskom Inovci doložený iba vzácny výskyt v oblasti Beckovskej brány. Vplyvom nevhodného manažmentu – celoplošné kosenie lúk za účelom získania „eurodotácií“, sú jeho populácie silne decimované. Tiež vzhľadom na skutočnosť, že sa prestali obhospodarovať menšie lúky vklinené do lesných porastov a lúky v svahovitejšom teréne, viaceré lokality vplyvom sukcesie už úplne zanikli (Biele Karpaty).

Rozšírenie druhu do roku 1960: