Priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a NATURA 2000.

V zozname motýľov sledovaných u nás v rámci sústavy NATURA 2000 našej pozornosti v tieni modráčikov rodu Maculinea akosi unikajú ďaľšie, nemenej významné druhy motýľov. Jedným z nich je nesporne nenápadný nočný motýľ priadkovec trnkový (Eriogaster catax).

Je to druh nižších pahorkatých polôh a predhorí, kde je výskytom viazaný na teplé, suchšie, riedko krovinaté stráne, krovinami porastené medze a lesné okraje. V horských a chladnejších polohách chýba. Jedná sa o menší druh z našich priadkovcov (Lasiocampidae), ktorý v rozpätí krídiel dosahuje u samca 32 u samice 42 mm. Má silne vyvinutú pohlavnú dvojtvárnosť, tzv. pohlavný dimorfizmus. Základné sfarbenie samca je oranžovožlté, u samice červenohnedé. Obe pohlavia majú na predných krídlach svetlejšiu pozdĺžnu pásku a výraznú, tmavo obrúbenú bielu škvrnu. Výskyt jeho imág v prírode spadá do vrcholnej jesene, s dobou letu imág od druhej polovice septembra a v októbri. Žijú skrytým spôsobom, takže nie je veľa ľudí, ktorí sa stretli s jeho imágami vo voľnej prírode.

Ako je teda možné mapovať tohto skryto žijúceho jesenného motýľa v jarnom období? Odpoveď znie: až neuveriteľne pohodlne. Paradoxne ideálne obdobie a čas na monitoring výskytu priadkovca trnkového (Eriogaster catax) nie sú chladné jesenné noci, kedy sa tento priadkovec vyskytuje v prírode ako imágo, ale práve slnečné teplé jarné dni.Samička priadkovca trnkového (Eriogaster catax) kladie vajíčka v jeseni v hromádkach zvyčajne okolo vetičiek hlohu (Crataegus sp.), na ktorom sa potom vyvíjajú jeho húsenice. Podstatne zriedkavejšie som pozoroval výskyt hniezd húseníc na trnkách (Prunus spinosa). Húsenice sa liahnu veľmi skoro na jar, uz v čase kvitnutia trniek a rašenia lístia hlohu. Hneď po vyliahnutí sa z vajíčok, ako húsenice verné svojmu rodovému menu, začínajú priasť. Okolo vajíčok, z ktorých sa vyliahli, najskôr spriadajú primárne hniezdo veľkosti 5 – 8 cm, ktoré postupne, ako rastú, rozširujú a opriadajú ďalšie konáriky kra tak, že zápradky dosahujú bežne veľkosť 20 centimetrov. Od vyliahnutia sa z vajíčok sú husenice husto čiernohnedo chlpaté, s dlhšími hrdzavými štetinami, neskôr s výraznými modrými škvrnami po bokoch. Až do posledného zvliekania sa do hniezda za nepriaznivého počasia a na noc vracajú. Pokiaľ im to veľkosť dovoľuje, zaliezajú pod priadzu do vnútra hniezda, neskôr, sedávajú na jeho povrchu. Toto správanie sa húseníc má ochrannú funkciu. V priebehu chladných jarných nocí a sychravých dní si tak dokážu lepšie udržiavať telesnú teplotu a sú lepšie chránené pred predátormi. Pri vyrušní sa spúšťajú z konarikov a padajú do bylinného podrastu. Po poslednom zvliekaní v prvej polovici mája sa húsenice z hniezda rozlezú a viac sa doň nevracajú. Žijú potom jednotlivo i na iných drevinách, než na akú pôvodne samička nakládla znášku vajíčok. V tomto období žijú veľmi skryto a je ich už takmer nemožné nájsť. Ich prázdne hniezda však dlho zostávajú na neraz výrazne obžratých konároch hlohu a sú už zo vzdialenosti niekoľkých metrov veľmi dobre viditeľné. Na konároch zotrvávajú dobre viditeľné ešte niekoľko týždňov. I za tohto stavu, keď sú už húsenice rozlezené a primárne aj sekundárne hniezda sú už prázdne, sa ešte stále naskytá možnosť potvrdiť výskyt E. catax na lokalite. Po odstránení priadze primárneho hniezda, je možné na konáriku nájsť prilepené prázdne obaly vajíčok. Na základe štúdia ich povrchovej štruktúry dokáže odborník určiť, či sa jedná o tento, resp. o niektorý iný z podobných druhov priadkovcov. Tak výrazná devíza sledovať výskyt motýľa tak komfortne a po tak dlhé obdobie sa nám neponúka pri monitoringu ani u jedného z našich ďalších druhov motýľov zaradených do NATURA 2000.

V máji, kedy sú už húsenice priadkovca trnkového dospelé, rozlezené z hniezd a žijú jednotlivo, sa najmä na kríkoch trnky (Prunus spinosa) začínajú objavovať hniezda húseníc ďalšieho malého priadkovca a to priadkovca brezového (Eriogaster lanestris). Priadkovec brezový je však habitom od priadkovca trnkového výrazne odlišný. Je to veľmi včasný jarný motýľ, ktorého imága sa vyskytujú v prírode už v prvých marcových dňoch a lieta v noci až do druhej polovice apríla. Húsenice majú veľmi podobnú bionómiu. Žijú rovnako v hniezdach. Sú však podstatne menej ochlpené a odlišne sfarbené. Ich základná farba je čiernohnedá až čierna a medzi každým článkom tela majú krémovo biely pruh. Nemajú modré škvrny po bokoch tela a ich výskyt je časovo výrazne posunutý do obdobia mája. Teda oba tieto druhy priadkovcov sú i v štádiu húseníc veľmi dobre rozoznateľné.

Ako som už v úvode spomenul, priadkovec trnkový je motýľ lesostepných, riedko krovinatých strání v teplejších polohách Slovenska. Práve tieto lokality, v minulosti často slúžiace ako extenzívne pasienky, nám v poslednom období vplyvom sukcesie výrazne menia charakter a stávajú sa z nich nepriechodné kríčkové húštiny. To samozrejme na týchto lokalitách so sebou prináša postupnú decimáciu a následné vyhynutie populácií všetkých druhov motýľov i ostatného hmyzu, ktoré sú viazané na xerotermné bezlesia. Rovnako priadkovec trnkový (Eriogaster catax) výrazne neznáša miesta, kde dochádza k zahusteniu a postupnému zapojeniu kríčkových porastov. Za tohto stavu jeho početnosť na lokalite rýchle klesá, až na lokalite napokon vymizne úplne. Z tohto dôvodu je tento motýľ veľmi vhodný „dáždnikový“ druh, pod managenet ktorého sa dokážu schovať mnohé ďalšie vzácne druhy našej motýlej fauny. Rád by som v závere apeloval na čitateľov tohto článku, aby nálezy hniezd húseníc tohto významného druhu neignorovali, ale nahlásili príslušným orgánom ŠOP SR, alebo nám na náš kontaktný mail. Rozšírením našich vedomostí o výskyte priadkovca trnkového a monitorovaním stavu početnosti jeho populácií tak dokážeme zavčas a účinnejšie zareagovať na vplyvy, ktoré súčasne s týmto priadkovcom ohrozujú i ostatnú faunu a flóru našich bezlesích xerotermov. V prípade nejasností ohľadom determinácie ma môžete kontaktovať či už v diskusnom fóre tejto stránky alebo na mojej mailovej adrese.


Ľubomír Víťaz