Eurosibírsky, od Pyrenejí a východného Francúzska , v strednej Európe, po sever Balkánskeho polostrova, v južnom Fínsku, v Pobaltí a v Rusku až po Mongolsko. Lokálne v Apeninách.

Xerotermofil, hygrofil. Xerofilné populácie obývajú suché výslnné xerotermné stráne, suché lúky, pasienky, lesostepi a svetlé listnaté lesy. Tiež na viatych pieskoch Záhoria. Hygrofilné populácie sa vyskytujú vlhkých a rašelinných lúkach a rašeliniskách.

Bivoltinný (V. – VI., VIII. – IX.). Na väčšine územia Slovenska monovoltinný. Bivoltinné populácie iba v južných, najteplejších oblastiach Slovenska. Druhá generácia nebýva početná, z čoho možno predpokladať, že je iba čiastočná. Početnejšie sa vyskytuje na zanedbaných, nekosených a nespásaných vyšších trávnikoch. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na svieže aj suché časti tráv. V literatúre sa uvádzajú ako živné rastliny mrvica peristá (Brachypodium pinnatum), medúnok vlnatý (Holcus lanatus), medničky (Melica spp.) a lipnice (Poa spp.). Prezimujúcim štádiom je húsenica. Kukla býva zavesená za kremaster hlavou dolu v poraste tráv.

Podrobnejšie neštudovaná. Podľa pozorovaní samce poletujú nízko nad porastom tráv a vyhľadávajú neoplodnené samičky. Imága rašelinných populácií majú veľmi podobnú etológiu ako očkáň striebrooký (Coenonympha tullia).

Po celom území republiky. Od nížin po horské oblasti s výnimkou najvyšších polôh vysokých pohorí. V horách predovšetkým na vlhkých a rašelinných lúkach v údoliach.

Rozšírenie druhu do roku 1960: