očkáň horský - Erebia epiphron (Knoch, 1783)
Areál výskytu:
Európsky, vo väčšine vyšších pohorí Európy Pyreneje, Alpy, Karpaty, Dinárske vrchy, Apeniny. Tiež v Škótsku.
Biotopová väzba v SR:Alpínsky. Vysokohorské lúky v alpínskom pásme nad hranicou lesa. Osídľuje tiež rozlohou menšie trávnaté plochy medzi kosodrevinou.
Bionómia:Monovoltinný (VII.- VIII.). Bionómia druhu u nás nebola doposiaľ preskúmaná. V literatúre sa uvádzajú ako živné rastliny kostravy (Festuca spp.) a ostrice (Carex spp.). Zimuje v štádiu húsenice, ich vývoj je dvojročný.
Etológia:Silne heliofolný. Motýle sú aktívne len za slnečného počasia. Samce patrolujú nad porastom a vyhľadávajú menej pohyblivé samičky. Za nepriaznivého počasia sedia na steblách tráv a pri vyrušení sa púšťajú do porastu.
Rozšírenie v SR:Recentne iba v Západných, Vysokých a Beliansky Tatrách, kde na mnohých miestach nad hranicou lesa patrí k dominantným druhom denných motýľov letného aspektu. Z minulosti uvádzaný tiež z Nízkych Tatier Warren 1936. Napriek cielenému pátraniu sa tento výskyt však nepodarilo v súčasnej dobe potvrdiť. Pátranie v tomto smere je naďalej potrebné, pretože výskyt očkáňa horského (Erebia epiphron) v oblasti Nízkych Tatier nie je vylúčený. Rovnako niekoľko starších o hlásení o výskyte z Malej a Veľkej Fatry nie je recentne potvrdených.
