očkáň vysokohorský - Erebia gorge (Hübner, 1804)
Areál výskytu:
Európsky, Pyreneje, Alpy, Apeniny, Karpaty, Dinárske hory.
Biotopová väzba v SR:Alpínsky. Sute, balvanité stráne, skaly, úsypy, lavínové dráhy, vyschnuté korytá nepravidelných potokov vo vysokohorskom prostredí, antropogénou činnosťou narušené miesta, kde na povrch vystupuje geologické podložie.
Bionómia:Monovoltinný (VII. – VIII.). Bionómia na našom území podrobnejšie neštudovaná. V literatúre sa z Álp uvádzajú ako živné rastliny rôzne druhy kostráv (Festuca spp.) a ostrevka vápnomilná (Sesleria varia). Zimuje v štádiu húsenice, ich vývoj je dvojročný.
Etológia:Heliofilný, plachý motýľ. Imága si sadajú so zloženými krídlami na zem na miesta s narušeným rastlinným krytom a na kamene a balvany, kde rub ich krídiel veľmi dobre splýva s podkladom. Samčeky vyhľadávajú samičky patrolovaním.
Rozšírenie v SR:Na Slovensku iba v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách. Prirodzene len na hranici kosodreviny a vyššie. Je to náš najvyššie vystupujúci zástupca rodu Erebia. Na miestach narušených antropogénnou činnosťou (zošľapaných pasúcimi sa hospodárskymi zvieratami a následná erózia spôsobená, miestami tiež nadmernou pešou turistikou) sa vyskytuje aj podstatne nižšie v pásme kosodreviny, teda mimo svoj prirodzený areál výskytu (napr. Liptovské hole). Paradoxne, takouto devastačnou činnosťou dochádza k vytvorenie nových biotopov, ktoré je očkáň vysokohorský (Erebia gorge) schopný osídliť i v nižšom pásme než je jeho prirodzený výskyt.