očkáň škvrnitý - Erebia manto (Denis & Schiffermüller, 1775)
Areál výskytu:
Európsky, lokálne vo vyšších horách Európy (Pyreneje, Alpy, Karpaty, Trebevic).
Biotopová väzba v SR:Mezofil. Horské a vysokohorské lúky od hranice lesa až nad pásmo kosodreviny. Vždy dobre porastené s bohatou ponukou kvitnúcich bylín.
Bionómia:Monovoltinný (VII.-IX.). Bionómia nebola na Slovensku podrobnejšie sledovaná. Zimuje v štádiu húsenice, jej vývoj trvá väčšinou 2 roky. V literatúre sa uvádzajú ako živné rastliny kostravy (Festuca spp.) a ostrice (Carex spp.).
Etológia:Výrazne heliofilný, lokálny, na lokalitách početný. Imága za slnečného svitu preletujú nad porastom tráv. Samčeky vyhľadávajú neoplodnené samičky patrolovaním.
Rozšírenie v SR:Na mnohých lokalitách v Západných, Vysokých aj Belianskych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre, v Lúčanskej Malej Fatre, v Nízkych Tatrách a v Chočských vrchoch nepotvrdený. V literatúre uvedený výskyt na lokalite Veľká Knola vo Volovských vrchoch je nesprávny. Jedná sa o omyl v determinácii (Reiprich, Okáli, 1989). Vzhľadom na naviazanosť výskytu na lúky v montánnom a alpínskom stupni, v SR nie je ohrozený.
