Eurosibírsky, od Francúzska naprieč celou strednou a východnou Európou, Balkánsky polostrov, južná Sibír, Mongolsko, severná Čína, až po Kamčatku a Poamurie.

Xerofil, mezofil. Mezofilné lúky, suchšie lesostepi, pastviny, lesné lúky, vzácnejšie i vlhšie lúky a prechodné rašeliniská.

Monovoltinný (V.-VI.), vo vyšších horských polohách ešte aj v VII. Samičky kladú lesklé guľaté vajíčka jednotlivo na tenké vrcholové časti stoniek tráv, rady tiež do ich klasov. V literatúre sa uvádzajú ako živné rastliny hlavne stoklas vzpriamený (Bromus erectus) a kostrava ovčia (Festuca ovina). Húsenica sa vyvíja solitérne a prezimuje. Prezimovanie sa deje v trsoch tráv a rastlinných zvyškov pri zemi. Kukla voľne ležiaca pri koreňovej časti živných rastlín.

Samce vyhľadávajú samičky patrolovaním. V nižších polohách motýľ vytvára uzavreté sedentárne navzájom neprepojené populácie. V stredných horských polohách tento lokálny výskyt nie je až tak výrazný.

Po celom území republiky, pričom je pozoruhodné, že v niektorých orografických celkoch uprostred areálu svojho výskytu chýba (napríklad Považský Inovec). V nižších polohách má jeho výskyt zjavne veľmi lokálny charakter. V typickej nížine je zatiaľ jeho výskyt potvrdený iba na Záhorí. V Malých Karpatoch lokálne na vápencových lesostepných lokalitách, ktoré v minulosti slúžili ako extenzívne pasienky. V dnešnej dobe silne ohrozené sukcesiou a nevhodnou výsadbou borovice čiernej (Pinus nigra) a jaseňom mannovým (Fraxinus ornus). Na podobných lokalitách sa vyskytuje ešte v bradlovej časti Bielych Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Inde lúčny druh rozšírený v nižších a stredných polohách centrálnych horských systémov Slovenska. Iba zriedka nad hornou hranicou lesa.

Jeden z najzaujímavejších druhov rodu Erebia u nás. Na juhozápadnom Slovensku sa vyskytuje nominátny poddruh medusa, ktorý bol opísaný z okolia Viedne. Jej habitus je akýmsi prechodom medzi dvoma výraznými, dobre sa líšiacimi poddruhmi a to ssp. psodea a ssp. brigobanna. Od juhozápadného Slovenska ďalej na východ republiky a v horách už prevláda ssp. brigobanna. V roku 1936 bola Warrenom z nášho územia ako forma popísaná Erebia medusa forma slovakiana. Od Erebia medusa brigobanna sa líši redukovanou kresbou a počtom očiek, menšou veľkosťou a užším, pretiahnutým tvarom krídlel. Forma slovakiana je habitom identická so ssp. hippomedusa, ktorá sa vyskytuje v Alpách. Podľa doterajších pozorovaní sa javí, že Erebia medusa f. slovakiana má u nás vyššiu taxonomickú hodnotu ako individuálna forma. Lokálne je hojná a v niektorých populáciách dokonca dominantná. Táto forma je iba veľmi ťažko rozlíšiteľná od očkáňa Erebia oeme. Podľa habituálnych znakov sa dajú spoľahlivo odlíšiť iba sfarbením špičky tykadla. Očkáň Erebia oeme má špičku tykadla hnedú, Erebia medusa f. slovakiana má špičku tykadla oranžovej farby. Forma slovakiana je doposiaľ z nášho územia známa zo Strážovských vrchov, z Veľkej a Malej Fatry, z Nízkych Tatier a Braniska. Výskyt očkáňa Erebia oeme, ktorý bol z nášho územia už viac krát hlásený a je spomínaný aj vo viacerých literárnych prameňoch, sa doposiaľ nepodarilo spoľahlivo preukázať. Všetok dostupný zrevidovaný dokladový materiál patril k Erebia medusa f. slovakiana.

Rozšírenie druhu do roku 1960: