Eurosibírsky, Škandinávia, polárne pásmo Ruska, Alpy, Karpaty, Apeniny, vysoké pohoria Balkánskeho polostrova, severná časť Škandinávskeho polostrova, arktická časť Uralu, Altaj, Sajany a Mongolsko.

Alpínsky. Alpínske trávniky nad pásmom kosodreviny, sutinové polia, lavínové dráhy a žľaby, vždy nad hranicou lesa.

Monovoltinný (VI. – IX.) podľa polohy, miesta a priebehu počasia. Zvyčajne však oveľa skôr ako väčšina našich očkáňov z rodu Erebia, často už v prvej polovici VI. Vývoj preimaginálnych štádií a štruktúra populácií a ich dynamika u nás neboli doposiaľ študované. V literatúre sa uvádzajú ako živné rastliny kostravy (Festuca spp.), psice (Nardus spp.) a ostrevky (Sesleria ssp.). Zimuje v štádiu húsenice, pričom ich vývoj je dvojročný.

Imága sú silne heliofilné. Poletujú nízko nad vysokohorskými trávnikmi a často si sadajú na zem a kamenie so zloženými krídlami, kde ich mramorovaný rub krídiel veľmi dobre splýva s podkladom.

Iba vo vysokých polohách Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. V Nízkych Tatrách bol doposiaľ výskyt tohto druhu recentne potvrdený len na Kráľove holi.
Vzhľadom na determinačnú náročnosť rodu Erebia dochádzalo v minulosti k častým chybám a nezriedka sa vyskytovala aj zámena lokalitných štítkov. V historickej mapke sú uvedené všetky publikované údaje druhu z územia Slovenska.

Rozšírenie druhu do roku 1960: