Európsky. Alpy, Vogesen a najvyššie časti Karpát.

Alpínsky. Alpínske lúky, ale aj svetliny a lúky na hranici lesa, mezofilné až vlhké vysokohorské lúky, rašelinné lúky, prameniská.

Monovoltinný (VII. – VIII.). Podrobne neštudovaná. V literatúre sa uvádzajú ako živné rastliny psica tuhá (Nardus stricta), kostravy (Festuca spp.) a ostrice (Carex spp.). Zimuje v štádiu húsenice, ich vývoj je dvojročný.

Heliofilný a lokálny druh. Podobné ako u podobných menších druhov rodu Erebia. Samčeky za priaznivého počasia patrolujú nízko nad porastom a vyhľadávajú nespárené samičky.

U nás veľmi lokálne len vo Vysokých a Belianskych Tatrách, kde niektoré populácie dosahujú vysokú početnosť.Napriek tomu, že by sa malo jednať o očkáňa bez "očiek" v oranžových poliach krídel, nezriedka sa vyskytujú u nás medzi druhom i „očkaté“ formy očkáňa tatranského (Erebia pharte) s malými čiernymi očkami bez bielych stredov. Táto kresba býva zväčša obmedzená hlavne na apikálnu oblasť predných krídel. Zriedkavejšie sa však môžu vyskytnúť i viac „očkaté“ formy, aj s kresbou mimo apikálnej časti predných krídiel. Vzhľadom k tomu, že u očkáňa tatranského (Erebia pharte) nie sú bežne „očkaté“ formy spomínané ani v literatúre, pozorovateľ u tohto druhu takúto kresbu ani nepredpokladá. Habitus takýchto exemplárov potom pôsobí veľmi mätúco, z čoho môžu plynúť omyly v determinácii a zámeny s inými druhmi. Pokiaľ v tomto prípade jestvujú pochybnosti o správnosti determinácie na základe habituálnych znakov, je treba vykonať determináciu na základe porovnávania diferenčných znakov pohlavných orgánov.

Rozšírenie druhu do roku 1960: