Európsky, Pyreneje, Alpy, Karpaty a v horách Balkánskeho polostrova

Xerotermofil, mezofil. Voľné sutiny, balvanité stráne, skaly, sutinové lesy, lavínové dráhy, miestami aj antropogénne zerodované stanovištia v montánnom až alpínskom pásme.

Monovoltinný (VII. – IX., podľa polohy a miesta). V nižších polohách sa vyskytuje neskôr. Podrobnosti o vývoji nedospelých vývojových štádií na našom území doposiaľ neznáme. Výrazne heliofilný druh. V literatúre sa uvádzajú ako živné rastliny kostravy (Festuca spp.). Zimuje v štádiu húsenice.

Podrobnejšie neštudovaná. Druh na našom území vytvára sedentárne a mimoriadne lokálne populácie, ktoré sú vždy viazané na preferovaný druh stanovišťa. Nie je vzácny jav, že teritórium populácií tvorí iba niekoľko sto metrov štvorcových. Imága veľmi často posedávajú so zatvorenými krídlami na skalných sutinách a kameňoch, kde ich mramorovaný rub krídiel veľmi dobre splýva s podkladom. Samčeky vyhľadávajú nespárené samičky patrolovaním. Motýle sa z lokality výskytu nevzďaľujú.

Na území Slovenska obýva vhodné lokality v Malej, Šípskej a Veľkej Fatre. Z Lúčanskej Malej Fatry jeho výskyt doposiaľ nie je známy. Lokálne tiež v Chočských vrchoch, v Nízkych Tatrách a v Západných, Vysokých i Belianskych Tatrách. Paradoxne početnosti jeho populácií veľmi dobre v týchto polohách prospieva antropogénna činnosť (erózia pôdneho krytu spôsobená zošliapávaním turistami, nadmernou pastvou hovädzeho dobytka a oviec...). Väčšina lokalít jeho výskytu je situovaných vo vyšších horských polohách a v alpínskom pásme. Niekoľko málo populácií je známych aj vo veľmi nízkych polohách. Tieto sú v súčasnosti silne ohrozené zmenou spôsobu využívania a antropogénnou činnosťou, redukcia pastvy, sukcesia, zalesňovanie. Vo vyšších horských polohách nie je ohrozený.

Rozšírenie druhu do roku 1960: