Eurosibírsky. Od stredného Francúzska, cez Strednú Európu, južné Švédsko, Fínsko, Pobaltie a Sibír, až po Bajkal, Altaj a Jakutsko.

Mezofil. Lesné cesty, lesné svetliny, rúbaniská, riedke presvetlené nezapojené lesy.

Monovoltinný (V. - VII.). Samičky kladú vajíčka v hromádkach na líc listov živnej rastliny. Nakladú niekoľko znášok, pričom prvá býva najväčšia. Na Slovensku väčšina populácií na jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Niektoré populácie tiež na vtáčí zob (Ligustrum vulgare), pričom výskyt týchto populácií je doložený i na lokalitách, kde jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) vôbec nerastie. Pri výbere miesta na ovipozíciu samičky pravdepodobne veľmi citlivo vnímajú mikroklimatické podmienky, pretože na jednom strome, resp. konári možno pozorovať niekoľko rozlične starých znášok, ktoré sem nakládli rôzne samičky. Pritom stromy v tesnej blízkosti bývajú neobsadené. Vyliahnuté húsenice žijú gregaricky, pričom si na konári spriadajú primárne hniezdo. Tento zápradok postupne rozširujú i na ďalšie halúzky. Na noc a za nepriaznivého počasia sa do hniezda vracajú. Na jeseň opúšťajú hniezdo a sťahujú sa na prezimovanie do bylinného podrstu. I zimovanie pebieha gregaricky. Na jar žijú jednotlivo a veľmi rady sa slnia. Aj populácie kladúce na jaseň sa v tejto dobe živia lístím vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare). Neživia sa lístím jaseňa, pretože ten v tejto dobe ešte nemá rozvinuté listy. Požieranie bylín a iných drevín je doposiaľ na našom území nepotvrdené. Rovnako v laboratórnych chovoch prijímajú iné druhy potravy uvádzané v literatúre neochotne, resp. väčšinu z nich (predovšetkým byliny) vôbec. Na vetvičkách krov sa však zdržujú minimálny čas, len počas prijímania potravy. Potom zliezajú nižšie na kmene krov. Kuklia sa priradené za kremaster na konárikoch alebo na kôre. Vývoj väčšiny húseníc je jednoročný. Iba malé percento húseníc našich populácií po niekoľkých týždňoch po prvom prezimovaní opäť upadá do diapauzy a prezimuje druhý krát. Štruktúru populácie imág vyskytujúcich sa v danom roku na lokalite tvoria teda imága, ktorých húsenice prekonali jednoročný vývoj a v malom percente i imága po dvojročnom vývoji húseníc.

Proterandrický, veľmi lokálny druh hnedáčika. Samci posedávajú na oslnených vetvách krov a stromov a vyčkávajú na nespárené preletujúce samičky. Letová aktivita samíc je nízka. Obe pohlavia sa rady kŕmia na kvetoch vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare). Samce často sadajú na rozkladajúce sa organické zvyšky a trus mäsožravcov. Samice tiež na polotienisté vlhké miesta na zemi. Kladú v dopoludňajších hodinách. Pri kladení pokojne sedia na líci listu až pokiaľ nenakladú celú znášku. Ku koncu doby výskytu sa dajú na lokalite zastihnúť už iba samičky.

Lokálne predovšetkým na Západnom a juhu Stredného Slovenska. Recentný výskyt je doložený z Malých Karpát, Tríbeča, Pohronského Inovca, Hronskej pahorkatiny, Podunajska, Krupinskej planiny a Cerovej vrchoviny. V súčasnosti nezvestný v Bielych Karpatoch a v Považskom Inovci. Vo východnej časti Slovenska zatiaľ iba ojedinelé nálezy. Vzhľadom na veľmi lokálny výskyt, môže na mnohých miestach unikať pozornosti.

Rozšírenie druhu do roku 1960: