Európsky. Jeho súčasný areál má mozaikový charakter, od Španielska cez strednú Európu (včítane Apeninského polostrova a južného Nórska) až po Ukrajinu.

Xerotermofil. V súčasnej dobe sa vyskytuje iba na viatych pieskoch Borskej nížiny. Najčastejšie ho môžeme zastihnúť na okrajoch lesných porastov, ale hojný je aj na otvorených plochách pieskových dún ako aj v riedkych a presvetlených borovicových lesoch. Na čerstvo vyťažených plochách sa vyskytuje veľmi zriedkavo a takéto plochy osídľuje až po nástupe pionierskej vegetácie.

Monovoltinný (VI. – IX.). Imága sú pomerne dlhoveké a to predovšetkým samice, ktoré sú schopné klásť vajíčka až po 2 týždňoch po vyliahnutí. Húsenice sa živia rôznymi druhmi tráv, v literatúre sa najčastejšie uvádzajú rôzne druhy kostráv (Festuca spp.). Samička kladie jednotlivo biele oválne vajíčka, druh prezimuje v štádiu húsenice.

Motýle môžeme najčastejšie pozorovať na trsoch dúšky materinej (Thymus serpyllum), kde zhromažďujú vo veľkých počtoch. Láka ich aj ľudský pot a rôzne rozkladajúce sa organické zvyšky. S obľubou sedávajú na kmeňoch borovíc a to ako samce tak aj samice.

Na Slovensku nebol nikdy hojnejšie rozšírený. V súčasnej dobe sa vyskytuje už iba na viatych pieskoch Borskej nížiny, kde patrí k hojným a dominantným druhom. Z minulosti (prelom 19. a 20. storočia a prvá polovica 20. storočia) je známych niekoľko údajov z Malých Karpát, Považského Inovca, Braniska, Prešova, Slovenského krasu a Štiavnických vrchov, ale tieto údaje sa nikdy nepodarilo potvrdiť novými nálezmi. Pri týchto údajoch sa nedajú vylúčiť ani determinačné omyly a zámenu s očkáňom medúnkovým (Hipparchia fagi). Ťažisko jeho areálu sa v Borskej nížine nachádza vo vojenskom priestore VVP Záhorie, kde nachádza ideálne podmienky. Aktívna činnosť Armády SR je pre tento druh tým najlepším manažmentom.

Rozšírenie druhu do roku 1960: