Pontomediteránny, cez severné Španielsko, južnú šesť strednej Európy a južnú Európu a Balkán až po Ural a Kazachstan.

Xerotermofil, mezofil. Preferuje hlavne okraje listnatých lesov, lesné cesty a svetliny, vyskytuje sa aj na lesostepiach, ale vždy v blízkosti lesa. Veľkým otvoreným plochám sa vyhýba.

Monovoltinný (VI. – VIII.). Bionómia zatiaľ nebola na Slovensku podrobnejšie sledovaná, húsenice sa vyvíjajú na rôznych druhoch tráv, v literatúre sa najčastejšie uvádza stoklas vzpriamený (Bromus erectus) a kostrava červená (Festuca rubra). Samička kladie biele oválne vajíčka jednotlivo na živnú rastlinu, druh prezimuje v štádiu húsenice.

Motýle často sajú na vlhkej pôde, rozkladajúcich sa organických zvyškoch alebo exkrementoch zvierat. Láka ich aj ľudský pot. Patrolujúce samce môžeme najčastejšie zastihnúť na kmeňoch stromov na okraji lesa alebo na solitérnych stromoch.

V súčasnosti je to najrozšírenejší zástupca rodu Hipparchia na Slovensku. Vyskytuje sa predovšetkým v stredných a nižších polohách v pásme listnatých lesov. Vysokým pohoriam sa vyhýba.

Rozšírenie druhu do roku 1960: