Mediteránny, severozápadná Afrika, južná a juhozápadná Európa, ostrovčekovito v strednej Európe, cez Turecko a južné Rusko až do Malej Ázie.

Xerotermofil. Vyskytuje sa iba na piesčitých otvorených biotopoch s pionierskou vegetáciou bez zapojených lesných porastov.

Monovoltinný (koniec VII. – IX.). Na Slovensku nebola bionómia podrobnejšie sledovaná. Húsenice sa živia rôznymi druhmi tráv, v literatúre sa najčastejšie uvádza kyjanka sivá (Corynephorus canescens), kostrava ovčia (Festuca ovina) a stoklas vzpriamený (Bromus erectus). Samička kladie jednotlivo biele oválne vajíčka, druh prezimuje v štádiu húsenice.

Na Slovensku nebola podrobnejšie sledovaná. Imága najčastejšie nájdeme sediace so zloženými krídlami priamo na piesku.

Na Slovensku nebol nikdy rozšíreným druhom a aj historické údaje svedčia o ostrovčekovitom areály jeho rozšírenia. Pravidelne a pomerne hojne sa však vyskytoval na viatych pieskoch veľkých nížin Slovenska – Podunajskej, Východoslovenskej a Borskej nížine. V súčasnosti sa z nich zachovalo iba torzo populácií na Východoslovenskej nížine a relatívne silná a početná populácia v Borskej nížine. Z Podunajska v súčasnosti nemáme žiadne recentné údaje, lokality na ktorých sa tento druh vyskytoval podľahli prirodzenej sukcesii alebo zalesňovaniu. Populácia v Borskej nížine je v súčasnosti stabilná, ale obýva oveľa menší priestor ako populácie očkáňa bielopáseho (Hipparchia alcyone) alebo očkáňa metlicového (Hipparchia semele). Celé územie, ktorá táto populácia obýva však leží vo VVP Záhorie a pri súčasnom manažmente tu nachádza optimálne podmienky pre svoju existenciu. Veľmi sporadické recentné nálezy pochádzajú ešte zo Slánskych vrchov a Rimavskej kotliny. Tu sa druh vyskytuje na xerotermných biotopoch lesostepného charakteru, avšak iba vo veľmi nízkej početnosti na hranici pozorovateľnosti. Z pahorkatín ani z minulosti nejestvujú doklady o početnejšom výskyte.

Rozšírenie druhu do roku 1960: