vidlochvost ovocný - Iphiclides podalirius (Linnaeus, 1758)
Areál výskytu:
Západoplaearktický. Od západnej Európy cez strednú a východnú Európu až po prednú Áziu a Kazachstan.
Biotopová väzba v SR:Xerotermofil. Je to druh otvorenej krajiny, obýva stepi, lesostepi, ekotony lúk a lesov ale aj biotopy antropogénneho pôvodu ako sú ovocné záhrady a sady, kameňolomy alebo odlesnené svahy po výstavbe komunikácií a železníc, protipovodňové hrádze s výskytom živných rastlín húseníc. V posledných rokoch sa pomerne často vyskytuje v ovocných záhradách a ich okolí priamo v mestách. Nevystupuje do takých výšok ako vidlochvost feniklový (Papilio machaon), väčšinou iba do 1200 - 1500 metrov.
Bionómia:Bivoltinný (IV. - IX.). Húsenice sa vyvíjajú na rôznych druhoch ružovitých (Rosaceae), hlavnými živnými rastlinami sú trnka obyčajná (Prunus spinosa) a hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), v kultúrnej krajine aj rôzne odrody sliviek (Prunus sp.) a hlohov (Crataegus sp.). Húsenica je veľmi málo pohyblivá, živnú rastlinu neopúšťa. Prezimuje v štádiu kukly.
Etológia:Vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) je dobrý letec, jeho let je charakteristický častým plachtením a je schopný prekonávať aj väčšie vzdialenosti. Tzv. "hilltopping" - stretávanie imág na vyvýšených miestach, bol pozorovaný na viacerých miestach Slovenska.
Rozšírenie v SR:Súčasný areál výskytu vidlochvosta ovocného (Iphiclides podalirius) je väčší ako v minulosti a aj početnosť jeho populácií je vyššia. V nížinách a pahorkatinách je na niektorých miestach veľmi hojný. Dôvodom jeho šírenia a zvyšovania početnosti je útlm v poľnohospodárstve po roku 1989 a používanie agrochemikálií v stále menšej miere ako aj upúšťanie od tradičného spôsobu hospodárenia na vidieku. Lúky sa kosia v stále menšej miere, rovnako je v úpadku chov hospodárskych zvierat a porasty postupne zarastajú náletovými drevinami, medzi ktorými majú hojné zastúpenie trnky a hlohy. Tento stav je ale iba dočasný, už teraz môžeme pozorovať na niektorých miestach postupný pokles početnosti populácií. Náletové dreviny postupne "ukrajujú" z otvorenej krajiny a motýľ tu stráca vhodné podmienky pre svoju existenciu.
