Palearktický s dizjunktným areálom, prakticky celá Európa včitane Veľkej Británie, až po Kaukaz a južný Ural, potom Ďaleký východe až po Japonsko a Kóreu.

Mezofil, v oblastiach listnatých lesov na svetlinách, čistinách a popri lesných cestách. Hojnejšie sa vyskytuje predovšetkým v stredných polohách, v nížinách je vzácnejší. Vysokým pohoriam sa vyhýba.

Monovoltinný (VI. – VII.), húsenica sa vyvíjajú predovšetkým na zemoleze obyčajnom (Lonicera xylosteum), sporadicky aj na iných druhoch zemolezu (Lonicera sp.). Samičky kladú vajíčka jednotlvo na listy krov rastúcich na presvetlených miestach priamo uprostred lesných poradtov. Druh prezimuje v štádiu húsenice. Ako všetky druhy rodu Limenitis aj húsenice bielopásovca zemolezového (Limenitis camilla) zimujú v hibernákule prichytenom priamo na živnej rastline. Visiaca kukla býva prichytená za kremaster na vetvičkách kra, na ktorom
prebiehal jej vývoj.

Na Slovensku nebola podrobnejšie sledovaná. Jedná sa o veľmi teritorálny druh nevzďaľujúci sa z lokality výskytu. Imága radi sajú z vlhkej pôdy a niekedy sa pri jednej mláke zhromaždí veľký počet jedincov. Podľa literatúry je hlavnou potravou imág medovica vošiek.

Bielopásovec zemolezový (Limenitis camilla) je na území Slovenska relatívne rozšíreným druhom, ale jeho areál má mozaikovitý charakter hoci niektorých oblastiach sú jeho populácie veľmi početné. Obzvlášť v stredných a nižších horských polohách (Malé Karpaty, Strážovské vrchy). Vo vyšších horských polohách v pásme ihličnatých lesov býva jeho výskyt veľmi lokálny a nehojný. V nížinných lužných lesoch v povodiach riek chýba. V mnohých krajinách Európy patrí k ohrozeným druhom.

Rozšírenie druhu do roku 1960: