bielopásovec jednoradový - Limenitis reducta Staudinger, 1901
Areál výskytu:
Pontomediteránny. Španielsko, Francúzsko, juhoeurópske krajiny okolo Stredozemného mora, v južnom Nemecku, Rakúsku, historicky v Čechách, Maďarsko, Rumunsko Turecko, Kaukaz, južná časť európskeho Ruska, Irán a Afganistan.
Biotopová väzba v SR:Xerotermofil. U nás suchšie rieke lesostepi a suché riedke listnaté lesy v teplých nižších polohách. Tiež zanedbané, krovinami porastené staré vinice a ich okraje.
Bionómia:Bivoltinný (V. – VI., VIII. – IX.). Samičky kladú vajíčka jednotlivo na listy zemolezu obyčajného (Lonicera xylosteum) a zemolezu kozieho listu (Lonicera caprifolium). Na konáriku živnej rastliny si z listov spriada hybernákulum, v ktorom húsenica druhej generácie prezimuje. Kukla zavesená za kremaster hlavou dolu.
Etológia:Chovaním výrazne odlišný od našich ostatných dvoch druhov rodu Limenitis. Nevyhľadáva polotienisté miesta v lese a na lesných cestách. Nesaje na vlhkých miestach a taktiež nevyhľadáva rozkladajúce sa organické zvyšky a exkrementy zvierat. Výrazne heliofilný, veľmi dobre pohyblivý motýľ, utvárajúci v našich podmienkach uzavreté populácie. Samce patrolovaním vyhľadávajú neoplodnené samice, vyčkávajúce na sediac na vrchných konároch krov. Kladenie vajíčok prebieha počas najteplejšej časti dňa.
Rozšírenie v SR:Historické literárne údaje pochádzajú predovšetkým z lokalít na Strednom Považí a Malých Karpát. Jednotlivo i zo Slovenského krasu a východného Slovenska. Je však nutné poznamenať, že vzhľadom ku zmenám v nomenklatúre sa v niektorých prípadoch dokázateľne jedná o zámenu s bielopásovcom tavoľníkovým (Neptis rivularis) (napríklad Veľká Fatra – Kopa) a tiež s bielopásovcom zemolezovým (Limenitis camilla) (Budča, Banská Bystrica). Nie je vylúčené, že i u niektorých ďalších údajov, predovšetkým z chladnejších horských polôh sa môže jednať o podobné zámeny. Dokladovými exemplármi je jeho výskyt recentne doložený predovšetkým z niekoľkých lokalít južnej časti Malých Karpát. Tiež výskyt v severnej časti Malých Karpát, v Považskom Inovci a v Slovenskom krase. Pozorovania z južnej časti Považského Inovca a v severnej časti Malých Karpát však zo súčasnej doby chýbajú.