Západopalearktický. Východné Francúzsko, južná časť strednej Európy a Balkán. Nevyskytuje sa v Grécku. Teplá časť európskeho Ruska po pohorie Ťan-Šan. V Čechách na väčšine známych lokalít vyhynul. Viacero populácií prežíva v teplej časti južnej Moravy (Moravský kras, Pálava, Ždánické vrchy a Bílé Karpaty).

Xerotermofil, meezofil. Stepné alebo iba veľmi riedko krovinaté lesostepné výslnné stráne predovšetkým na vápencovom alebo sprašovom podklade. Často tiež suchšie pasienky a lúky, suchšie vypásané ovocné sady a medze v tradične obhospodarovanej krajine.

Monovoltinný (VI. - VII.). Samičky kladú vajíčka v hromádkach na listy živnej rastliny. Na Slovensku pozorované kladenie na skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) a skorocel prostredný (Plantago media). Húsenice po vyliahnutí žijú gregaricky, pradú minimálne. Rozliezajú sa až po prezimovaní, kedy už žijú solitérne. Kukla v podraste zavesená hlavou dolu za kremaster.

Na Slovensku neštudovaná

Lokálny, no zvlášť na západnom Slovensku lokálne veľmi hojný (Malé Karpaty, Považský Inovec, Myjavská pahorkatina, južné úpätia Strážovských vrchov, Tribeč). Podľa doterajších vedomostí sa v teplých polohách juhu stredného a východného Slovenska javí ako podstatne vzácnejší. V chladnejších oblastiach a vyšších horských polohách sa nevyskytuje. Jeho skutočné súčasné rozšírenie je však vzhľadom na obtiažne rozlíšenie od hnedáčika podunajského (Melitaea britomartis) známe veľmi nedostatočne.

Rozšírenie druhu do roku 1960: