Eurosibírsky. Od strednej a východnej Európy, cez Balkán a Strednú Áziu, Zabajkalsko, Mongolsko, Kóreu, až po severovýchodnú Čínu. V susedných krajinách od východného Nemecka po severovýchodné Poľsko. Lokálne na južnej Morave, tiež v Rakúsku a v Maďarsku. Z Čiech recentné údaje chýbajú.

Xerotermofil. Lesostepi, lesné lúky a lesné okraje. V teplých oblastiach i nižších horských polohách. Na Záhorí lesné cesty, lesné čistiny a lemy v borovicových lesoch a rozvoľnené dubiny na pohyblivých viatych pieskoch. V povodí Rudavy tiež na suchších miestach nivných lúk. Miestami netypicky na drevín zbavených pásoch pod elektrovodmi (Malé Karpaty, Krupinská planina). Vo vyšších horských polohách chýba.

Monovoltinný (VI. – VII.). Samičky kladú vajíčka v hromádkach na rub listov živnej rastliny. Na Slovensku zatiaľ potvrdené kladenie na veroniku klasnatú (Veronica spicata). Gregaricky žijúce tŕnisté húsenice sa po prezimovaní rozliezajú a až do zakuklenia potom žijú solitérne. Kuklia sa na vegetácii resp. priamo na živnej rastline. Kukla visiaca, prichytená za kremaster. Húsenica i kukla sú habitom odlíšiteľné od hnedáčika skorocelového (Melitaea athalia) a hnedáčika veronikového (Melitaea aurelia).

Na Slovensku neštudovaná.

Na západnom Slovensku sa početné populácie vyskytujú predovšetkým v oblasti Záhorskej nížiny. Lokálne v Malých Karpatoch a Myjavskej pahorkatine. V severnej časti Malých Karpát a v Považskom Inovci v súčasnej dobe nezvestný. Lokálne početnejší na Kováčovských kopcoch pri Štúrove. Podstatne viac rozšírený v Štiavnických vrchoch, na Krupinskej planine, Slovenskom krase a v južnej časti Slánskych vrchov. Vzhľadom na obtiažnu determináciu imág je jeho rozšírenie známe nedostatočne. Na mnohých miestach zatiaľ iste uniká pozornosti.

Rozšírenie druhu do roku 1960: