Palearktický. V severnej Afrike Maroko a západné Alžírsko, Európa okrem severnej časti Britských ostrovov a severnej Škandinávie, cez Turecko, Libanon, južné Rusko, severný Kazachstan a Mongolsko.

Mezofil, xerofil. Vyskytuje sa tak na suchších kvetnatých lúkach, ako aj na xerotermných stepných a lesostepných stráňach. Tiež na skalnatých stepiach, viatych pieskoch Žitného ostrova a Záhoria, nevynímajúc vhodné lokality antropogénneho pôvodu, hlavne protipovodňové hrádze v údoliach väčších riek. Predovšetkým však v teplejších oblastiach republiky.

Monovoltinný (V. - VI.). Samičky kladú za teplých slnečných dní na záveterných chránených miestach vajíčka v niekoľkých znáškach v hromádkach na rub listov živnej rastliny, ktorou je tak na xerofilných ako aj mezofilných lokalitách skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). Prvá znáška je vždy väčšia, ako nasledujúce. Vyliahnuté húseničky žijú gregaricky a spriadajú si z vlákien a zvyškov rastlín tesne pri zemi primárne hniezdo. Spočiatku listy živnej rastliny iba skeletujú, neskôr požierajú od okraja. Za nepriaznivého počasia a v noci sa ukrývajú v hniezde. V primárnom hniezde aj spoločne prezimujú. Na jar s príchodom prvých teplých slnečných dní (v našich podmienkach zvyčajne okolo polovice marca) opúšťajú primárne hniezdo a intenzívne sa slnia. Postupne ako začínajú prijímať potravu na trvalo opúšťajú primárne a zároveň spriadajú sekundárne hniezdo, ktoré je väčšie a redšie ako pôvodné. Chráni húsenice v prípade nepriazne počasia. Postupne, ako rastú rozliezajú sa a žijú v menších skupinách. V poslednom instare napokon jednotlivo. V polovici apríla sú už i sekundárne hniezda prázdne. V prípade nutnosti húsenice požierajú aj skorocel prostredný (Plantago media) a skorocel väčší (Plantago major). Kuklia sa v podraste v blízkosti živnej rastliny zavesené za kremaster.

Samce sú dobrí letci. Samice vyhľadávajú intenzívnym patrolovaním. Menej pohyblivé samice majú i podstatne kratšie prelety.

Predovšetkým v oblasti Záhorskej, Poddunajskej a Východoslovenskej nížiny, odkiaľ sporadicky preniká i do stredných teplých polôh okolitých pohorí a pahorkatín. V týchto polohách však len zriedkakedy hojnejší (Biele Karpaty). Tiež v teplejších polohách nižších juhoslovenských pohorí (Krupinská planina, Cerová vrchovina) a v krasových oblastiach Slovenského krasu. Horským polohám sa vyhýba. Na väčšine lokalít výskytu nehojný.

Rozšírenie druhu do roku 1960: