Eurosibírsky. Od Španielska naprieč severnou a strednou Európou cez Sibír až po Japonsko.

Hygrofil, tyrfofil. Vlhké lúky rôzneho stupňa zrašelinenia, hlboké rašeliniská, prameniská a podmáčané lúky okolo potokov najmä v chladnejších horských oblastiach.

Monovoltinný (V.– VIII., podľa polohy a miesta, najčastejšie v VI. - VII.) Samičky kladie vajíčka v hromádkach na listy živnej rastliny, ktorou je valeriána dvojdomá (Valeriana dioica). Kladenie na valeriánu lekársku (Valeriana officinalis), resp. iné byliny nebolo na našom území doposiaľ pozorované.Vyliahnuté húsenice sa správajú gregaricky. Spoločne tiež prezimujú. Rozliezajú sa až po prezimovaní, pričom v poslednom štádiu už žijú jednotlivo. Kukla je zavesená v nízkom bylinnom poraste za kremaster.

Lokálny, vytvárajúci uzavreté populácie.

Predovšetkým v chladnejších oblastiach súvislejších vyšších horských celkov stredného a východného Slovenska (Orava, Liptov a Spiš), kde je miestami aj lokálne hojný. V nižších horských polohách je jeho výskyt mimoriadne lokálny a sporadický (Malé Karpaty, Strážovské vrchy). V týchto, pre druh hraničných podmienkach neraz vytvára mikropopulácie, ktoré prežívajú na niekoľkých desiatkach metrov štvorcových vhodných plôch. Netreba snáď zvlášť zdôrazňovať mimoriadnu ohrozenosť týchto reliktných populácií. Recentný výskyt v nížine je v súčasnosti potvrdený iba zo Záhorskej nížiny. V Podunajskej nížine nezvestný.

Rozšírenie druhu do roku 1960: