Západopalearktický. Od severozápadnej Afriky naprieč západnou, strednou a východnou Európou, Balkán, Turecko a Strednú Áziu, po Mongolsko a západnú Čínu.

Xerotermofil. Výslnné a teplé stepné a lesostepné biotopy predovšetkým na vápencovom podklade, kde sa vyskytujú najpočetnejšie populácie. Suchšie kvetnaté lúky, pasienky, riedke tradične obhospodarované ovocné sady a staré vinice. Tiež na viatych pieskoch Záhoria a Žitného ostrova. Na suché lúčne biotopy však preniká podstatne vzácnejšie (napríklad v Bielych Karpatoch) a je tu existenčne závislý od pravidelného tradičného obhospodarovania lúčnych porastov.

Na väčšine územia Slovenska monovoltinný (VI. - VIII.). Na Záhorí a južnom Slovensku je časť populácie bivoltinná (V. - VI., VII. - IX.). V letnej generácii potom súčasne lietajú motýle, ktoré sa vyvinuli z prezimovaných húseníc a tiež motýle, ktoré sú potomkami jarnej generácie. Letná generácia je početnejšia než jarná. Samička kladie vajíčka na listy živnej rastliny v hromádkach. Počas svojho života vykladie niekoľko znášok. V literatúre sa uvádza celý rad živných rastlín húseníc. Doposiaľ bolo na našom území potvrdené kladenie na betoniku lekársku (Betonica officinalis), skorocel prostredný (Plantago media) a skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). Vyliahnuté húseničky sa správajú gregaricky. Výrazne nepradú. Spoločne tiež prezimujú. Na jar po prezimovaní sa často slnia. V tomto období už žijú jednotlivo. Kuklia sa v podraste zavesené hlavou dolu za kremaster.

Na Slovensku nebola študovaná.

V nižších a teplých polohách Slovenska. V horských oblastiach iba zriedkavo na výhrevných vápencových lokalitách. Vyskytuje sa naprieč celou republikou. Počínajúc Záhorskou nížinou, na mnohých lokalitách v Malých Karpatoch, južnej časti Myjavskej pahorkatiny, v Považskom Inovci, južné úpätia Strážovských vrchov a Veľkej Fatry, Tríbeč, Pohronský Inovec a Burda. Južná časť Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny, Cerová vrchovina a Slovenský kras.

Rozšírenie druhu do roku 1960: