Pontomediteránny, v teplých oblastiach južnej a strednej Európy, cez Turecko a južné Rusko až po Kazachstan.

Xerotermofil. Stepné a lesostepné stráne, suché extenzívne pasienky predovšetkým na vápencovom alebo dolomitovom poklade. Na Záhorí na viatych pieskoch. Tiež na niektorých typoch antropogénnych stanovíšť ako sú hrádze okolo vodných tokov, zanedbané vinice a miestami železničné násypy málo frekventovaných lokálnych tratí.

Bivoltinný (V. - VI., VII. - VIII.). Samička kladie vajíčka v malých hromádkach na listy živnej rastliny, poväčšine na divozel čierny (Verbascum nigrum) a vzácnejšie i na divozel malokvetý (Verbascum thapsus). Čersvo vyliahnuté húsenice spočiatku list živnej rastliny iba skeletujú. Po prvom zvliekaní už požierajú list od okraja. Správajú sa gregaricky a aj ako dospelé často sedávajú na listoch živnej rastliny v malých skupinkách. Veľmi rady sa slnia. Pradú iba minimálne. Kuklia sa prichytené za kremaster na stonkách živnej rastliny alebo v podraste v jej blízkosti. Spôsob vývoja húseníc je zložitý. Časť húseníc pochádzajúcich z prvej generácie svoj vývoj dokončí, zakuklí sa a v lete sa vyliahnu ako motýle druhej generácie. Časť húseníc už v prvej polovici júna upadne do diapauzy, prezimuje a opäť dá motýle prvej, jarnej generácie. Húsenice, ktoré sú potomstvom druhej generácie všetky prezimujú, dokončia vývoj na jar a dajú motýle prvej, jarnej generácie. V praxi to potom znamená, že imága jarnej generácie sú zmesou potomkov minuloročnej jarnej i letnej generácie motýľov.

Stenoekný druh, vytvárajúci uzavreté populácie. Podrobnejšie neštudovaná.

Na našom území prebieha časť jeho severnej hranice rozšírenia v Európe. Iba v najteplejších oblastiach Slovenska. Viacero stabilných populácií sa nachádza v Záhorskej nížine. Tiež na vhodných lokalitách takmer po celom obvode Malých Karpát. V severnej časti Malých Karpát je ale jeho výskyt veľmi lokálny, no na niekoľkých miestach v oblasti Čachtických kopcov preniká i do Myjavskej pahorkatiny. Na Považí v južnej časti Považského Inovca, na Ponitrí južný Tríbeč, Požitavie, Burda. Na juhu stredného Slovenska Cerová vrchovina a Slovenský kras. Na niektoré historické nálezy z hornatejších oblasti Slovenska je nutné pohliadať kriticky. Je možné, že sa v niektorých týchto prípadoch jedná i o zámenu s hnedáčikom pyštekovým (Melitaea didyma).

Rozšírenie druhu do roku 1960: