Eurosibírsky. Južné Švajčiarsko, severné Taliansko, východné Rakúsko, južné Čechy, Slovensko, Maďarsko, juhovýchodné Poľsko, Ukrajina, Kaukaz, cez južnú Sibír až na ďaleký východ a do Japonska.

Hygrifil, xerotermofil. Podobne, ako niekoľko iných druhov motýľov vytvára na našom území dve celkom odlišné ekologické formy, čo je v tomto prípade dané väzbou na určitý druh živnej rastliny. Hygrofilná forma je viazaná na vlhké zaplavované okraje nivných lúk a riedke podmáčané rašelinné lesy a ich lemy, krovité zárasty okolo vodných tokov a melioračných kanálov. Xerofilná ekologická forma je viazaná na suché lesostepné stráne, výslnné strmé skalnaté krovinaté úbočia hlbokých horských dolín a kaňonov, tiež presvetlené suchšie lesné porasty s výskytom živnej rastliny. Miestami tiež antropogénne stanovištia (cintoríny, parky priamo v mestských aglomeráciách), vždy však v dosahu prirodzených populácií.

Univoltinný (VI. - VII.) Samičky hygrofilnej formy kladú vajíčka jednotlivo na tavoľník vŕbolistý (Spiraea salicifolia). Samičky xerofilných populácií kladú vajíčka na listy tavoľníka prostredný (Spiraea media). Voboch prípadoch je kladenie vajíčok jednotlivé. Vyliahnuté húsenice prijímajú potravu až do jesene, kedy zazimujú v hibernákule zo spradených listov pripevnenom vláknami na vetvičkách živnej rastliny. Po prezimovaní húsenica prijíma potravu do mája. Kuklí sa priamo na živnej rastline zavesená za kremaster hlavou dolu.

Na Slovensku podrobne neštudovaná. Motýľ pravdepodobne vytvára uzavreté populácie, pričom sa veľmi nevzďaľuje od porastov živnej rastliny.

V západnej polovici Slovenska hygrofilné populácie v rašelinných lesoch v Záhorskej nížine a historicky i v Podunají v okolí Štúrova. V nižších a stredných polohách horských systémoch centrálnej časti Slovenska, počínajúc Strážovskými vrchmi a Vtáčnikom na mnohých lokalitách lokálne i veľmi hojne (Slovenský kras). Vo väčšine prípadov je však výskyt tohto druhu menej hojný, vždy však viazaný na početnejší výskyt živnej rastliny.

Rozšírenie druhu do roku 1960: