Eurosibírsky. Východné Rakúsko, Slovinsko, severné Taliansko, historicky v Čechách a v Poľsku, Maďarsko, Rumunsko, severná časť Balkánskeho polostrova, Ukrajina, Rusko, južná Sibír a Japonsko.

Mezofil. Riedke presvetlené listnaté lesy v teplých pahorkatinách lesy. Ako jeden z mála druhov denných motýľov sa dobre adaptoval i na výskyt v nepôvodných riedkych agáčinách.

Bivoltinný (V. – VI., VII. – VIII.). Samička kladie vajíčka jednotlivo na listy živnej rastliny, ktorou je hrachor jarný (Lathyrus pratense). Pravdepodobne aj v literárnych prameňoch uvádzaný hrachor čierny (Lathyrus niger), pozorovania kladenia na túto rastlinu na našom území však zatiaľ chýbajú. Adaptoval sa aj na introdukovaný agát biely (Robinia pseudoacacia). Samičky kladú na jeho mladé výhonky a letorasty. Vyliahnuté húsenice žijú jednotlivo. Húsenice druhej generácie prezimujú v hibernákule zo spradených listov živnej rastliny. Kukla na živnej rastline zavesená za kremaster hlavou dolu.

Heliofilný, veľmi teritoriálny motýľ zdržujúci sa predovšetkým na malých svetlinách v riedkych lesných porastoch, kde vytvára uzavreté populácie. Samce za letu medzi sebou zvádzajú súboje o vyhradený priestor a snažia sa navzájom z neho vytlačiť. Často posedávajú po listoch krov a nižších stromov, čakajúc na prelietajúce neoplodnené samičky.

Historicky veľmi lokálne i na západnom Slovensku. V súčasnej dobe lokálne iba v teplých pahorkatinách na juhu stredného a východného Slovenka (Cerová vrchovina, Slovenský kras, Slánske vrchy).

Rozšírenie druhu do roku 1960: