Holarktický, Európa, mierne pásmo Ázie a Severná Amerika.

Mezofil, vyskytuje sa predovšetkým v pásme listnatých lesov, na lesných čistinách a svetlinách, popri lesných cestách, v zalesnených údoliach vodných tokov. Preferuje stredné polohy, ale môžeme ju zastihnúť ako v nížinách tak aj vo vysokých pohoriach.

Monovoltinný (VII. – V.), živnými rastlinami húseníc sú rôzne druhy vŕb (Salix sp.), predovšetkým vŕba rakytová (Salix caprea), ďalej rôzne druhy topľov (Populus sp.) a briez (Betula sp.). Samičky kladú vajíčka po dôkladom ohľadaní miesta v obrúčkach na tenké konáriky živnej rastliny. Pre ovipozíciu vyberajú konáre v priebehu dňa dostatočne ožiarené slnkom. Vyliahnuté húsenice žijú gregaricky. Ich gregarické správanie má ochranný charakter. Na konároch, na ktorých prebieha ich vývoj, spôsobujú veľmi zreteľné holožery. V poslednom štádiu žijú solitérne. Kuklia sa priamo na strome. Vytvárajú veľmi pohyblivé visiace kukly, pripradené za kremaster. Vyliahnuté imága zakrátko upadajú do letnej diapauzy tzv. aestivácie. Prezimuje v štádiu imága. Kopulácia prebieha až po prezimovaní v jarných mesiacoch.

Je to čiastočný migrant, imága žijú solitérnym spôsobom. Početnejšie sa dajú imága pozorovať predovšetkým po prezimovaní, kedy sa venujú svadobným tancom a páreniu a nie sú „roztratené“ v korunách stromov ako v roku, kedy sa vyliahli. Podobne ako ďalšie druhy veľkých babôčok veľmi rada saje z prezretého a opadaného ovocia a z miazgy poranených stromov. Na jar často sedáva na zemi na svetlinách lesných ciest a na kvetoch vŕby rakytovej (Salix caprea).

Na Slovensku je babôčka osiková (Nymphalis antiopa) rozšírená takmer všade v pásme listnatých lesov a to hlavne v stredných a vyšších polohách. Nikde sa však nevyskytuje v hojnejších počtoch. Jej početnosť v jednotlivých rokoch častokrát značne kolíše.

Rozšírenie druhu do roku 1960: