Eurosibírsky s dizjunktným areálom. Od Nemecka cez strednú a východnú Európu až po Kazachstan a potom ďalej na Ďalekom východe a v Japonsku.

Mezofil, predovšetkým lužné lesy a okolia vodných tokov a nádrží s výskytom živných rastlín húseníc. Hojnejší v nižších a stredných polohách, vo vyšších nadmorských výškach vzácnejší.

Monovoltinný (VI. – V.). Živnými rastlinami húseníc sú predovšetkým rôzne druhy vŕb (Salix sp.) a to hlavne vŕba biela (Salix alba) a vŕba rakytová (Salix caprea), vzácnejšie niektoré druhy brestov (Ulmus sp.). Samica kladie vajíčka v obrúčkach na vetvičky živnej rastliny. Vyliahnuté húsenice žijú gregaricky. Na konároch stromu, na ktorých prebieha vývoj spôsobujú výrazné a nápadné holožery. V poslednom štádiu žijú jednotlivo. Kuklia sa zavesené za kremaster. Imága kráko po vyliahnutí upadajú do lenej diapauzy tzv. aestivácie. Druh prezimuje v štádiu imága a kopulácia prebieha až po prezimovaní v jarných mesiacoch.

Na Slovensku nebola podrobnejšie sledovaná, v zahraničnej literatúre sa uvádza jej etologická podobnosť s babôčkou brestovou (Nymphalis polychloros).

Rozšírenie babôčky vŕbovej (Nymphalis xanthomelas) je na Slovensku známe veľmi nedostatočne. Vzhľadom na značnú podobnosť s babôčkou brestovou (Nymphalis polychloros) a spoločnú dobu výskytu imág, môže na mnohých miestach unikať pozornosti. V západnej polovici štátu sú jej nálezy veľmi vzácne.

Rozšírenie druhu do roku 1960: