Eurosibírsky, od Španielska prakticky cez celú Európu (okrem jej najsevernejších častí a Britských ostrovov), európsku časť Ruska, Ural a Sibír až k Bajkalu a do Mongolska. Jeho areál má ale silne mozaikový charakter, ťažisko jeho výskytu v Európe sa nachádza v Alpách a Karpatoch.

Xerotermofil. Jasoň červenooký (Parnassius apollo) sa vyskytuje iba na teplých a výhrevných biotopoch s výskytom živných rastlín jeho húseníc. Najoptimálnejšie podmienky nachádza na južne orientovaných svahoch pohorí s prevažne vápencovým podkladom. Jeho typickým biotopom sú nazalesnené sute a bralá s priľahlými kvetnatými porastmi, ktoré využívajú imága ako potravnú bázu. Pre svoju existenciu a prežite potrebuje jasoň otvorené nezalesnené plochy s výskytom živných rastlín pre húsenice aj imága. Je však schopný osídľovať aj sekundárne biotopy ako sú napr. kameňolomy, odlesnené svahy po výstavbe komunikácíí a železníc a podobne. Ohľadom jeho biotopovej väzby ešte stále pretrváva názor z minulosti, že jasoň je glaciálny relikt a vysokohorský druh. Nie je to však pravda, jasoň "miluje" teplo a slnko a v chladných a tienistých oblastiach sa nevyskytuje. Osídľuje vhodné biotopy bez ohľadu na nadmorskú výšku a z tohto dôvodu dochádza k posunu výskytu imág vo vysokých pohoriach. Habitus jasoňa v rámci jeho areálu veľmi varíruje a bolo opísaných takmer 300 poddruhov, pričom na Slovensku by sa malo vyskytovať 14 z nich. Taxonomická úroveň mnohých z nich je ale otázna a je pravdepodobné, že sa jedná iba o lokálne formy.

Monovoltinný (VI. - IX.), čas výskytu imág je závislý od nadmorskej výšky. Samec po spárení vylúči na koniec bruška samičky voskovitú hmotu, ktorá na vzduchu stvrdne a vytvorí tak akúsi zátku (sphragis), ktorá zabráni samičke ďalšej kopulácii. Živnou rastlinou húseníc sú rozchodníky, predovšetkým však rozchodník biely (Sedum album) a rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum). Húsenice sa veľmi radi vyhrievajú na slnku, kuklia sa na zemi v rôznych škárach s dutinách. Zimujúcim štádium sú vajíčka, v ktorých sa nachádzajú už plne vyvinuté húsenice. Zriedkavo sa stáva, že niektoré húsenice sa vyliahnu ešte na jeseň a tie potom prezimujú.

Hoci je jasoň červenooký (Parnassius apollo) veľký motýľ, nie je dobrý letec a je schopný preletu iba na kratšie vzdialenosti. Najčastejšie ho môžeme pozorovať ako sa vznáša nad strmými bralami a suťami. Za vhodných poveternostných podmienok je schopný preletu aj na väčšiu vzdialenosť, ale len málokedy je výsledkom úspešné osídlenie novej lokality, pretože sa nejedná o pravidelné prelety. Samce sú pohyblivejšie ako samičky.

V minulosti sa jasoň vyskytoval na Slovensku takmer v každom pohorí s výnimkou najvýchodnejšej časti republiky a patril k pomerne bežným druhom. V súčasnosti sa je však situácia diametrálne odlišná. Jeho celkový areál sa zmenšil viac ako o polovicu, populačná hustota sa na väčšine lokalít výrazne znížila a situácia začína byť alarmujúca. Napr. v povojnových rokoch sa jasoň vyskytoval vo Vysokých Tatrách takmer všade na vhodných miestach, dnes tu počet pozitívnych lokalít spočítame na prstoch jednej ruky! V minulosti (a bohužiaľ niekedy aj v súčasnej dobe) boli za hlavných vinníkov označovaní entomológovia a nesvedomití zberatelia. Bolo napísané množstvo príbehov o tom, ako entomológovia a zberatelia doslova vybíjajú jasoňa na lokalitách a že to je ten hlavný dôvod prečo jasoň mizne z našej prírody. Tu treba povedať, že jasoň vždy bol a bohužiaľ zrejme aj bude významným zberateľským artiklom a v niektorých prípadoch sú naozaj dokázané doslova hony na jasoňa. Jasoň bol ale vyhľadávaný zberateľmi už v dávnej minulosti, kedy priekupníci ponúkali na predaj opakovane niekoľko rokov po sebe stovky jasoňov ulovených v prírode. Bolo to však v časoch, kedy sa v krajine hospodárilo, kosili sa lúky a na svahoch pohorí sa pásli hospodárske zvieratá. Tu nachádzal jasoň ideálne podmienky a jeho populácie prekvitali. Straty spôsobené komerčným lovom boli zanedbateľné a bezvýznamné. Po druhej svetovej vojne, ale hlavne v časoch socializmu, sa začalo s intenzívnym zalesňovaním sutí, opustených kameňolomov a iných "ľadom ležiacich oblastí". Paradoxne negatívnu úlohu v niektorých prípadoch zohrala aj ochrana prírody, kedy bola v niektorých chránených oblastiach vylúčená pastva hospodárskych zvierat a zmenený režim hospodárenia na trávnatobylinných porastoch. Za niekoľko desaťročí takéhoto hospodárenia v krajine definitívne zmizla väčšina lokalít obývaných jasoňom. Tam, kde kedysi boli výhrevné sute a zakvitnuté lúky, dnes stojí zapojený lesný porast alebo sa nachádza svah zarastený kríkmi a stromami z dôvodu prirodzenej sukcesie. A toto je skutočný dôvod, prečo jasoň mizne z našej prírody. Jednotlivé populácie začínajú byť izolované a je otázkou času, kedy začne dochádzať ku genetickému driftu vo veľkých rozmeroch. V takto zlých podmienkach má pre jasoňa význam aj individuálna ochrana pred zberateľmi, tá ale v žiadnom prípade jasoňa pred vyhynutím nezachráni. Na jeho zachovanie je nevyhnutné realizovať na miestach kde jasoň ešte žije potrebné manažmentové opatrenia. Treba okamžite začať s "čistením" lokalít od náletových drevín a zabezpečiť trvalý manažment tak, aby nedochádzalo k ich opätovnému zarastaniu. Príkladom toho, že sa to dá, je realizácia záchranného programu jasoňa v Pieninskom národnom parku. Populácie sa tu nachádzali už na pokraji vyhynutia, ale vhodne nastaveným manažmentom sa podarilo jasoňa zachrániť a jeho stav je tu v súčasnej dobe stabilizovaný.

Rozšírenie druhu do roku 1960: