Západopalearktický. Vysyktuje so väčšine krajín Európy (okrem jej najsevernejších častí a Britských ostrovov) cez európsku časť Ruska až po západnú Áziu.

Mezofil až xerotermofil. Vyskytuje sa ako v nížinách tak aj vo vysokých pohoriach, nevystupuje nad prirodzenú hornú hranicu lesa. Vyskytuje sa vždy v blízosti lesných porastov, kde rastú živné rastliny jeho húseníc. Preferuje okraje lesov, lesné lúky a čistinky, okraje širokých lesných ciest, vo vyšších pohoriach je pomerne hojný aj na lyžiarskych svahoch. Vyskytuje sa aj na suchších biotopoch ako sú suché lúky a lesostepi, vždy však v blízkosti lesných porastov s výskytom živných rastlín húseníc. Pre svoju existenciu potrebuje otvorené krajinu, v zapojených lesných porastoch sa nevyskytuje.

Monovoltinný (V. - VII.), čas výskytu imág je závislý od nadmorskej výšky. Samec po spárení vylúči na koniec bruška samičky voskovitú hmotu, ktorá na vzduchu stvrdne a vytvorí tak akúsi zátku (sphragis), ktorá zabráni samičke ďalšej kopulácii. Húsenice sa vyvíjajú na rôznych druhoch chochlačiek (Corydalis sp.), v literatúre sa pre populácie zo strednej Európy najčastejšie uvádza chochlačka plná (Corydalis solida) a chochlačka prostredná (Corydalis intermedia). Na Slovensku zatiaľ nebola preferencia jednotlivých druhov chochlačiek sledovaná. Druh zimuje v štádiu vajíčka. Vývoj húseníc a kukiel je extrémne rýchly z dôvodu krátkej vegetačnej sezóny chochlačiek.

Podobne ako jasoň červenooký (Parnassius apollo) nie je ani jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) dobrým letcom a z lokality sa príliš nevzďaluje. Je schopný preletu iba na kratšie vzdialenosti, samci sú pohyblivejší ako samičky. Samci trepotavým letom kopírujú terén a vyhľadávajú v poraste sediace samičky, s ktorými sa pária hlavne v predpoludňajších hodinách.

Na Slovensku je široko rozšírený, v pohoriach sa vyskytuje takmer všade v okolí listnatých lesov, vo vyšších vegetačných stupňoch je zriedkavý. Limitujúcim faktorom jeho vertikálneho rozšírenia je výskyt živných rastlín húseníc. Hojný je aj na vhodných miestach v nížinách, tu sa však často nachádzajú už len fragmenty pôvodných lesných porastov s výskytom chochlačiek (Corydalis sp.). V súčasnej dobe možno povedať, že jeho situácia je na Slovensku zatiaľ uspokojivá, na mnohých lokalitách je veľmi hojný. Zalesňovanie a prirodzená sukcesia nepredstavuje pre tento druh taký výrazný zásah ako pri jasoňovi červenookom (Parnassius apollo), ale v každom prípade je nutné sledovať stav populácií aj jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne), nakoľko v susednej Českej republike je jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) už kriticky ohrozeným druhom.

Rozšírenie druhu do roku 1960: