Palearktický druh. Rozšírený po celej Európe, na východ až po Japonsko. V tomto rozľahlom areáli výskytu vytvára viacero poddruhov. Na Slovensku sa vyskytuje nominátna forma.

Druh nenáročný na typ biotopu: otvorená krajina, v agrobiocenózach, na ruderálnych stanovištiach, suché lesostepi, lúky, lesné cesty.

V priebehu roka vytvára jenu až tri generácie podľa polohy a miesta (III. - X.). Výskyt štvrtej, byť iba čiastočnej generácie je nutné overiť. Živnou rastlinou jeho húseníc je viacero druhov z čeľade kapustovité (Brassicaceae), v agrobocenózach horčica roľná (Sinapis arvensis). Na Slovensku zatiaľ nebol podrobnejšie sledovaný výber živných rastlín samičkami vo voľnej prírode. Nevyskytujú sa však na pestovaných kultivaroch kapustovitej zeleniny. Samičky kladú belavé vajíčka vretenovitého tvaru jednotlivo na listy a mladé výhonky živných rastlín menšieho vzrastu. Štádium vajíčka trvá približne týždeň. Štádium húsenice zhruba tri týždne. Húsenice sú po celú dobu vývoja zelené. V poslednom štádiu sú krátko riedko ochlpené. Počas zvliekania sa pripriadajú na list živnej rastliny. Kuklia sa priamo na živnej rastline alebo v podraste v jej blízkosti. Kukla je prichytená za opasok a kremaster. Základná farba kukly je zelená alebo krémová s tmavšou kresbou na pošvách krídiel a na výrastkoch. Zimujúcim štádiom je kukla. Stáva sa, že malé percento kukiel I. a II. generácie v našich podmienkach vstúpi do diapauzy a vyliahne sa až na jar po prezimovaní. Jarná generácia potom tvorí zmes imág, ktoré pochádzajú z kukiel I., II. a aj III. generácie z predošlého roku.

Dobre lietajúci druh s otvorenými populáciami. Zvlášť samci sú aktívni letci. V letnom období, keď je už dostatok potravných zdrojov pre imága nevyhýbajú sa ani väčším otvoreným plochám, kde patrolujú a aktívne vyhľadávajú samice. V jarnom období sa chovajú viac sedentárne a od kvitnúcich rastlín, z ktorých sajú nektár sa príliš nevzďaľujú. Samice sú podstatne menej pohyblivé, ich prelety sú podstatne kratšie.

Všeobecne rozšírený od nížin až po vysoké horské polohy. V stredných a vyšších horských polohách na spoločných lokalitách s mlynárikom horským (Pieris bryoniae), od ktorého sa líši habitom imág, bionómiou a morfológiou kukiel.

Rozšírenie druhu do roku 1960: