Palearktický. Takmer celá Európa, severná Afrika až po východnú Sibír k Japonskému moru.

Xerotermofil, hojnejší je v kultúrnej krajine, jeho najčastejšími biotopmi sú rôzne ruderály, opustené polia, protipovodňové hrádze, železničné a cestné násypy, z prírodných biotopov sú to hlavne stepi a lesostepi.

Polyvoltinný (III. – X.), tretia generácia sa objavuje iba v teplých oblastiach. Prvá generácia je menej početnejšia, imága bývajú zvyčajne menšie ako jedince letných generácií, so slabšou čiernou kresbou ale s výraznejšie zeleným rubom zadných krídiel – forma bellidice. Húsenice sa vyvíjajú na rôznych kapustovitých rastlinách (Brassicaceae), hlavne na rezede žltej (Reseda lutea), rôznych druhov arábok (Arabis sp.) a horčíc (Sinapis sp.). Druh prezimuje v štádiu kukly.

Mlynárik rezedový (Pontia daplidice) je veľmi dobrý letec a migrant. Z južnej a strednej Európy pravidelne migruje do severných oblastí.

Na základe posledných štúdií bol mlynárik rezedový (Pontia daplidice) rozdelený na dva samostatné druhy: Pontia daplidice a Pontia edusa. Habituálne sú tieto dva druhy totožné a rozlíšiť sa dajú iba na molekulárnej úrovni. Podľa tohto nového rozdelenia sa Pontia daplidice vyskytuje v juhozápadnej Európe (západná časť Francúzska, Španielsko a Portugalsko), severnej Afrike a na Blízkom Východe. V ostatnej časti pôvodného areálu, teda aj na Slovensku, sa vyskytuje Pontia edusa. Niektorí autori uvádzajú tieto dva taxóny iba ako poddruhy v rámci druhu Pontia daplidice.
Mlynárik rezedový (Pontia daplidice) je na Slovensku široko rozšírený a niektoré roky hojný. Jeho početnosť závisí na priebehu počasia v zimnom období a od intenzity migračnej vlny imág v jarnom období. Vysokým pohoriam sa vyhýba, najčastajšie sa vyskytuje v kultúrnej krajine, v pôvodných prírodných, resp. poloprírodných biotopoch je zriedkavejší.

Rozšírenie druhu do roku 1960: