• Aktuality
  • Úvod
  • Motýle
  • Mapovanie motýľov Slovenska
  • Odporúčaná literatúra
  • Články o motýľoch
  • Podujatia
  • Diskusné fórum
  • Užitočné linky
  • Kontakty

  • Vytvoriť nový účet
  • Požiadať o nové heslo

Prečo si vytvoriť účet?



Partneri mapovania
motýľov Slovenska

pestroň vlkovcový - Zerynthia polyxena (Denis & Schiffermüller, 1775)



Areál výskytu:

Pontomediteránny. Od juhozápadnej Európy (Francúzsko) cez strednú Európu, Balkán až po južnú časť európskej časti Ruska a západné Turecko.

Biotopová väzba v SR:

Xerotermofil, mezofil. Nemá žiadnu výraznú biotopovú preferenciu, uprednostňuje však teplé a výhrevné biotopy. Vyskytuje sa na protipovodňových hrádzach, brehoch a lemoch väčších i menších vodných tokov, železničných násypoch, okrajoch viníc, vyvýšených okrajoch komunikácií ale aj na okrajoch lúk, stepí a lesostepí.

Bionómia:

Druh má iba jednu generáciu do roka (IV. - VI.). Jedinou živnou rastlinou húseníc je vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis). Húsenice pestroňa sú veľmi pestré a nápadné, radi sa slnia a preto sa dajú na vlkovci veľmi ľahko nájsť. Štádium húsenice trvá približne 5 týždňov, pred kuklením sa húsenice rozliezajú do okolitého porastu. Druh zimuje v štádiu kukly.

Etológia:

Pestroň nie je dobrý letec a príliš sa z miesta nevzďaľuje. Za predpokladu výskytu živnej rastliny je schopný postupného obsadzovania nových lokalít, nie je však schopný migrácií na väčšie vzdialenosti.

Rozšírenie v SR:

Slovenskom prechádza severná hranica rozšírenia pestroňa vlkovcového (Zerynthia polyxena). Vyskytuje sa predovšetkým v nížinách a teplejších oblastiach Slovenska. Zdá sa, že areál jeho rozšírenia sa v rámci Slovenska zväčšuje a druh sa predovšetkým údoliami riek šíri postupne na sever. Príčinou jeho šírenia sú určite aj súčasné klimatické zmeny, ale hlavným dôvodom je súčasný úpadok v poľnohospodárstve a predovšetkým útlm v používaní agrochemikálií a zákaz vypaľovania suchých porastov, kedy dochádzalo k obrovským stratám. Častokrát boli takýmto spôsobom zlikvidované celé populácie. V súčasnej dobe možno hodnotiť jeho na Slovensku ako uspokojivý, treba však dbať na to, aby neboli na "inak nevyužiteľných" plochách ako sú protipovodňové hrádze, železničné a cestné násypy zbytočne prevádzané rôzne nepremyslené revitalizačné a renaturalizačné aktivity spojené s napr. vysádzaním drevín (častokrát sa pri takýchto "akciách" používajú nepôvodné a exotické druhy). Existencia práve týchto biotopov je zárukou prežitia pestroňa v dnešnej krajine.


Rozšírenie druhu do roku 1960: 
vajíčka (Považie)
larva 3.instaru (Považie)
larva 5. instaru (Považie)
kukla (Záhorie)
samec (Záhorie)
samec (Záhorie)
samica (Považie)
ovopozícia (Považie)
biotop (Záhorie)