Historické zmeny v zložení spoločenstiev denných motýľov v Belianskych Tatrách
Z pohľadu motýľov patria Belianske Tatry k najzaujímavejším oblastiam Slovenska. Sú známe svojou bohatosťou flóry aj fauny a výrazne odlišujú od ostatných častí Tatier. Je to spôsobené vápencovým podkladom tohoto pohoria, ktorý na rozdiel od granitového podkladu Vysokých Tatier a granitovápencového podkladu s prevahou granitu v Západných Tatrách vytvára odlišné mikroklimatické podmienky predovšetkým na južných svahoch pohoria. Prvá práca, v ktorej sa uvádzajú údaje o faune denných motýľov z Belianskych Tatier pochádza už z konca 18. storočia, ale podrobnejší výskum sa realizoval až v povojnových rokoch.
Na území Belianskych Tatier bolo doteraz zaznamenaných 68 druhov denných motýľov. Z tohto počtu sa po roku 1984 podarilo potvrdiť výskyt iba 37 druhov, pričom u 23 druhoch chýbajú údaje už od roku 1960. Situácia v alpínskom a subalpínskom stupni je uspokojivá a možno konštatovať, že s výnimkou ruhov Colias phicomone a Erebia oeme (aj historický výskyt tohto druhu na Slovensku je veľmi otázny, pravdepodobne ide o omyl v determinácii) bol výskyt všetkých vysokohorských druhov z minulosti potvrdený.
Úplne odlišná je ale situácia v montánnom stupni (najmä v okolí obcí Tatranská Kotlina a Ždiar). Namiesto tradičného spôsobu využívania odlesnenej časti územia (produkciu sena a pasenie hospodárskych zvierat, predovšetkým oviec) nastúpil intenzívny spôsob hospodárenia. V poľnohospodárstve prebehla v povojnových rokoch kolektivizácia a zakladanie JRD, ktoré zo sebou priniesli meliorácie, zakladanie veľkoblokových polí, monokultúrny spôsob hospodárenia a v neposlednej rade aj používanie agrochemikálií. Negatívny dopad na tieto druhy malo paradoxne aj vyhlásenie TANAP-u v roku 1948 a s ním súvisiaci režim na jeho území. Veľké časti odlesnených plôch zarástli a zanikli tak aj nelesné biotopy, ktoré tieto druhy obývali. Ukážkovým príkladom je Parnassius apollo. Je to druh otvorenej krajiny a zapojený lesný porast znamená jeho okamžitý zánik. V minulosti sa hojne vyskytoval predovšetkým vo východnej časti pohoria (napr. Skalné vráta, Faixová, Tokáreň), kde nachádzal optimálne podmienky pre svoj vývoj. Pre Belianske Tatry to bol typický druh neskorého leta. V súčasnej dobe je táto časť pohoria zalesnená (s výnimkou sute pod Skalnými vrátami) a napriek systematickému výskumu sa výskyt tohto druhu nepodarilo v Belianskych Tatrách potvrdiť.
Vývoj zmien v druhovej početnosti denných motýľov v jednotlivých vegetačných stupňoch.
Z čias pred kolektivizáciou poľnohospodárstva máme z niektorých oblastí montánneho stupňa Belianskych Tatier relatívne dosť údajov (napr. širšie okolie Ždiaru a Tatranskej Kotliny). Zloženie fauny motýľov bolo vtedy veľmi pestré vyskytovali sa tu dnes už vzácne a ohrozené druhy. Výskyt viacerých druhov ako napr. Argynnis adippe, Argynnis niobe, Melitaea didyma, Melitaea diamina,
Henrik Kalivoda
Niekoľko ukážok zarastania biotopov v montánnom stupni:
