Motýle s dennou aktivitou prírodnej rezervácie Beckovské Skalice

Úvod

Už od prvopočiatkov entomologického výskumu na našom území lákalo predhorie Považského Inovca vedcov zvučných mien, lepidopterológov nevynímajúc. Prvotné literárne pramene prinášajú z danej oblasti najviac údajov o zložení motýlej fauny z okolia Kočoviec (Hrubý, 1964). V nedávnom období bola podrobne preskúmaná lepidopterofauna Tematínskych vrchov, ktoré sú súčasťou Považského Inovca (Janovský & kol., 1997). Paradoxne, o niekoľko kilometrov severnejšie položená oblasť okolo Beckova, sa v literatúre až po súčasnosť spomína zatiaľ veľmi málo. Na okolie Beckova sa pozornosť entomológov vo väčšej miere obrátila až v poslednom desaťročí, pričom dominantné postavenie tu patrí Beckovským Skaliciam.

Charakteristika územia

K formovaniu biotopov Beckovských Skalíc do súčasnej podoby prispel v značnej miere najmä človek poľnohospodár. Relatívne neveľké územie malo až niekoľko desiatok vlastníkov, čo spolu s pôdno-ekologickými podmienkami i ťažbou lomového kameňa prispelo ku vzniku neobyčajne zaujímavej, mozaikovitej štruktúry biotopov, ktorá sa podpísala aj pod bohatú biodiverzitu lepidopterofauny. Na neveľkej ploche tu možno nájsť pasienky, lúky, obrábané i opustené políčka, extenzívne obhospodarované ovocné sady, skalnaté lesostepné stráne, husté kriačiny i malé plochy zapojeného lesa.

Materiál a metodika

Výskum denných motýľov som v sledovanom území realizoval formou nepravidelných exkurzií počas celého vegetačného obdobia rokov 1990 až 2010. Habituálne ťažko rozlíšiteľné druhy som lovil pomocou entomologickej siete a po determinácii boli vypustené späť na lokalitu. Na determináciu som použil nasledujúcu literatúru: Tolman & Lewington (1997). Názvoslovie zistených druhov uvádzam podľa Reipricha (2000).

Výsledky a diskusia

Napriek pestrej mozaike biotopov sú v tomto území dominantné predovšetkým lúčne a pasienkové druhy motýľov. Z veľmi vzácnych a kriticky ohrozených druhov nás tu zaujme predovšetkým výskyt žltáčika zanoväťového - Colias myrmidone (Esper, 1781). Po rozpade pôvodného areálu jeho rozšírenia sa stali Beckovské Skalice najvýznamnejšou lokalitou výskytu tohto druhu v severnej časti Považského Inovca. Sú zároveň jednou z dvoch lokalít, kde je možné tento druh v rámci orografického celku ešte stále dosť pravidelne pozorovať. Na ostatných lokalitách v Považskom Inovci sa žltáčik zanoväťový vyskytuje už iba sporadicky. Je to druh extenzívnych pasienkov, ktorý druhotne prechádza i na extenzívne obhospodarované lúky. Vyžaduje mozaikovitú a pestrú krajinu. Manažment jeho lokalít je pre jeho ekologickú náročnosť komplikovaný. Vyžaduje extenzívnu pastvu a nepravidelnú kosbu v členitom teréne, čo v súčasnosti nie je možné zabezpečiť v optimálnom rozsahu. Ďalším vzácnym druhom z rovnakého rodu je žltáčik podkovkový - Colias alfacariensis Ribbe, 1905. Ekologicky náročný bioindikačný druh zachovalých xerotermných, resp. zriedkavejšie aj mezofilných stanovíšť. Menej často ho možno nájsť aj na niektorých antropogénnych lokalitách, akými sú napríklad protipovodňové hrádze okolo väčších nížinných tokov (aj neďaleký Váh). V oblasti Beckovských Skalíc má tento žltáčik stabilnú populáciu a vyskytuje sa tu v dvoch generáciách za rok. Z mlynárikov tu bol zaznamenaný ešte výskyt mlynárika Réalovho - Leptidea reali Reissinger, 1989. Je to druh typický pre vlhšie, vyššie položené lúčne biotopy, ktorého výskyt je tu dosť prekvapujúci.

Cytisus supinus	húsenica Colias myrmidone	Colias myrmidone

Z čeľade babôčkovité - Nymphalidae sú Beckovské Skalice lokalitou výskytu hneď niekoľkých vzácnych a ohrozených druhov hnedáčikov a perlovcov. Dominantné postavenie má medzi nimi perlovec dvojradový - Brenthis hecate (Denis & Schiffermüller, 1775). Najbližšie sa pravidelne vyskytuje iba v najteplejších oblastiach Bielych Karpát, len na kvetnatých lúkach. Historicky bol jeho výskyt uvedený z neďalekých Kočoviec. Novšie nálezy z Považského Inovca chýbali, preto nález na Beckovských Skaliciach v roku 2004 bol veľmi prekvapivý. Svedčí to, podobne ako u perlovca černicového - Brenthis daphne (Denis & Schiffermüller, 1775), o postupnom rozširovaní areálu výskytu týchto druhov. Severná hranica výskytu perlovca černicového na Slovensku ešte v nedávnej minulosti siahala iba po najjužnejšie oblasti, za posledných 10 rokov sa výrazne rozšíril údoliami väčších riek aj do podhorských oblastí. V dnešnej dobe je trvalým príslušníkom fauny Považského Inovca, Beckovské Skalice nevynímajúc. Presnú príčinu expanzie týchto druhov nepoznáme. Nemožno tiež nespomenúť tunajší výskyt perlovca fialkového - Argynnis adippe (Denis & Schiffermüller, 1775) a perlovca sirôtkového - Argynnis niobe (Linnaeus, 1758). Oba tieto perlovce patria medzi vzácne a ekologicky náročné druhy našej entomofauny. Svojim výskytom sú viazané na lúčne a lesostepné biotopy, pričom oba vyžadujú veľmi pestrú mozaiku špecifických mikrohabitatov s obnaženým pôdnym krytom, v blízkosti ktorých rastie dostatok ich živných rastlín, fialiek (Viola sp.). Napokon je z čeľade babôčkovitých nutné spomenúť výskyt hnedáčika nevädzového - Melitaea phoebe (Denis & Schiffermüller, 1775). Tento nápadný a veľký druh hnedáčika z väčšiny lokalít na Slovensku vymizol. I v okolí Beckova bol dlhú dobu nezvestný. Jeho veľmi sporadický výskyt bol zaznamenávaný iba južnejšie na území Tematínskych kopcov a v okolí Hubiny. Nálezom samice v máji 2002 na úhore pod haldou kameňolomu na Beckovských Skaliciach sa hnedáčik nevädzový opätovne zaradil do zoznamu tunajších motýľov s recentným výskytom a od tohto roku je ho tu možno sledovať, aj keď iba jednotlivo, pravidelne každý rok. Z významnejších a ekologicky náročnejších druhov hnedáčikov sa na území Beckovských Skalíc vyskytuje početná populácia hnedáčika mriežkovaného - Melitaea cinxia (Linnaeus, 1758) a hnedáčika veronikového - Melitaea aurelia Nickerl, 1850.

Brenthis hecate	Argynnis adippe	Melitaea phoebe

Početnou skupinou našich denných motýľov sú očkáňovité (Satyridae), ktoré by sme mohli laicky nazvať „trávožrúty“. Teda druhy, ktorých larválny vývin prebieha na rôznych druhoch tráv. Mnohé sú svojim výskytom špecializované na viaceré typy pasienkov. Práve v druhovom zložení tejto skupiny denných motýľov možno za posledné desaťročie pozorovať mnoho zmien. Žiaľ, len jedna z nich je v oblasti Beckovských Skalíc aspoň čiastočne pozitívna. Je to opakované potvrdenie výskytu očkáňa ovsíkového - Minois dryas (Scopoli, 1763), ktorý tu nebol v minulosti vôbec zaznamenaný. Jeho prítomnosť ale zvyčajne indikuje prechod od nízkych vypásaných trávnikov k vyšším, sukcesne pokročilejším štádiám trávnatých spoločenstiev, čo môže byť v danom prípade chápané i ako varovný signál. Ostatné zmeny sa u tejto čeľade týkajú buď výrazného poklesu početnosti alebo úplného vymiznutia, teda všetky sú negatívneho charakteru. Vzácnym sa na Beckovských Skaliciach stal očkáň medúnkový - Hipparchia fagi (Scopoli, 1763). Už iba veľmi sporadicky sa tu dajú pozorovať imága očkáňa múrového - Lasiommata megera (Linnaeus, 1767) a ešte vzácnejšie imága očkáňa jačmienkového - Lasiommata maera (Linnaeus, 1758). Pritom donedávna patrili tieto očkáne medzi bežné druhy, vyskytovali sa v dvoch generáciách za rok. K nezvestným druhom Beckovských Skalíc patrí očkáň metlicový - Hipparchia semele (Linnaeus, 1758), očkáň prstovkový - Erebia medusa (Denis & Schiffermüller, 1775) a očkáň šedohnedý - Hyponephele lycaon (Kühn, 1774). Príčiny, prečo sa mnohé druhy z čeľade očkáňovitých z našej prírody rýchle a vo veľkej miere vytrácajú, nie sú doposiaľ detailne známe. Indície naznačujú, že sa tak deje predovšetkým následkom vylúčenia pastvy zo spôsobu obhospodarovania lokalít. Z očkáňov sa na Beckovských Skaliciach do dnešnej doby početnejšie vyskytujú už iba všeobecne rozšírené a bežné druhy. Snáď jedinou výnimkou je xerofilný očkáň kostravový - Arethusana arethusa (Denis & Schiffermüller, 1775). Jeho prítomnosť je prakticky obmedzená iba na neveľké vrcholové škrapové pole a dobývací priestor kameňolomu s priľahlými haldami.
Z trávožravých súmračníkovitých (Hesperiidae) je veľmi zaujímavý výskyt súmračníka čiernohnedého - Heteropterus morpheus (Pallas, 1771). Tento náš najväčší a aj sfarbením veľmi nápadný súmračník bol ešte v 90-tych rokoch minulého storočia z tohto územia celkom neznámy. V okolí bol jeho výskyt potvrdený iba na pár lokalitách v Bielych Karpatoch. Podobne, ako v prípade očkáňa ovsíkového - Minois dryas (Scopoli, 1763), aj súmračník čiernohnedý je viazaný na vyššie trávnaté spoločenstvá v pokročilejšom štádiu sukcesie, neraz na porasty nežiaduceho druhu smlzu kroviskového (Calamagrostis epigeios), ktorý sa vyskytuje medzi kriačinami. Jeho výraznejšie šírenie zaznamenávame najmä v posledných rokoch, kedy pôvodne udržiavané lúky a pastviny prechádzajú sukcesnými procesmi do spoločenstiev tohto typu. Zo súmračníkov je na Beckovských Skaliciach doložený aj výskyt významného bioidikačného druhu, súmračníka slezového - Carcharodus alceae (Esper, 1780). Možné je ho tu zaznamenať pravidelne v dvoch generáciách, viazaný je na porasty slezu liečivého (Malva alcea) pod haldami v kameňolome.

Hipparchia fagi	Minois dryas	Heteropterus morpheus

Najpočetnejšou čeľaďou denných motýľov našej fauny sú ohniváčikovité (Lycaenidae). Nie inak je tomu i na území Beckovských Skalíc. Nijako nevynikajú svojou veľkosťou, vyznačujú sa však ekologickou náročnosťou. Viaceré sú známe svojím symbiotickým vzťahom k mravcom – myrmekofíliou. Obzvlášť rod modráčikov rodu Maculinea je pre svoj veľmi komplikovaný larválny vývin objektom sústavného vedeckého bádania. Niet divu, že hneď niekoľko druhov tohto rodu je zaradených medzi druhy európskeho alebo národného významu. V oblasti Beckovských Skalíc je možné pozorovať dva druhy rodu Maculinea. Jedným je pasienkový druh, modráčik čiernoškvrnný - Maculinea arion (Linnaeus, 1758) , ktorý vytvára na území Slovenska niekoľko ekologicky rozdielnych typov populácií, preto manažment lokalít s jeho výskytom nemožno úplne zovšeobecniť. Jeho vzácnosť na mnohých lokalitách súvisí predovšetkým s deficitom pastvy, na viacerých už dokonca úplne vyhynul. Beckovské Skalice sú jedno z mála území v predhorí Považského Inovca, kde sa ešte stále pravidelne vyskytuje, aj keď je málo početný. Druhý zástupca, modráčik Rebelov - Maculinea rebeli (Hirschke, 1904), je zatiaľ na Slovensku najviac rozšíreným a najmenej ohrozeným druhom rodu Maculinea. Jeho larválny vývin spočiatku prebieha na horci krížatom (Gentiana cruciata). Jeho húseničky mínujú kvetné lôžka tejto rastliny a v druhom instare sú adoptované mravcami z rodu Myrmica, v hniezde ktorých dokončujú svoj vývin. Haldy kameňolomu a skalnaté úbočia s výskytom rozchodníkovca najväčšieho (Hylotelephium maximum) a rozchodníka bieleho (Sedum album) sú biotopom lokálneho a vzácneho modráčika rozchodníkového - Scolitantides orion (Pallas, 1771), s rovnako zaujímavou bionómiou. Čerstvo vyliahnuté húsenice sa ihneď zavŕtavajú do listov a stoniek rozchodníkov, na ktorých boli nakladené vajíčka. Hoci sú taktiež myrmekofilné, počas celého vývinu mínujú v živných rastlinách. Paradoxné je, že imága modráčika rozchodníkového je možné pozorovať len vzácne, avšak v štádiu húseníc sa tento druh vyskytuje veľmi početne. Podstatne vzácnejším druhom je modráčik čiernočiarkavý - Pseudophilotes vicrama (Moore, 1865). Je to typický pasienkový druh viazaný na nízke trávnaté spoločenstvá s bohatým výskytom materidúšok (Thymus sp.), na ktorých sa vyvíjajú jeho húsenice. Veľmi citlivo reaguje na absenciu pastvy. Na miestach, kde bola vylúčená, sa rýchlo stáva vzácnym. V oblasti Beckovských Skalíc sa vyskytuje už iba veľmi vzácne. Početnejším je tu modráčik kozincový - Glaucopsyche alexis (Podá, 1761), v rámci Slovenska lokálny a vzácny druh, ako aj ekologicky náročné druhy, modráčik hnedoškvrnný - Polyommatus daphnis (Denis & Schiffermüller, 1775) a modráčik ďatelinový - Polyommatus bellargus (Rottemburg, 1775), ktorých húsenice sa vyvíjajú v kvetoch ranostaja pestrého (Coronilla varia) a podkovky chochlatej (Hippocrepis comosa). Zo skupiny monofágnych modráčikov sa na Beckovských Skaliciach vyskytuje modráčik komonicový - Polyommatus dorylas (Denis & Schiffermüller, 1775) a najmenší denný motýľ našej fauny, modráčik najmenší - Cupido minimus (Fuessly, 1775). Húsenice týchto druhov sa vyvíjajú na bôľhoji lekárskom (Anthyllis vulneraria). K monofágnym a ekologicky náročným druhom patrí aj modráčik blankytný - Polyommatus thersites (Cantener, 1834), ktorého húsenice sa vyvíjajú na vičenci vikolistom (Onobrychys viciefolia). Modráčik blankytný je habituálne veľmi podobný a často zamieňaný s bežným a takmer všadeprítomným modráčikom obyčajným - Polyommatus icarus (Rottemburg, 1775). Táto skutočnosť je jedným z dôvodov, prečo tento vzácny motýľ uniká našej pozornosti a o jeho skutočnom rozšírení a početnosti jeho populácií na území Slovenska máme iba málo recentných údajov. Podobná situácia je u modráčikov z rodu Plebejus. Príslušníkmi našej fauny sú tri druhy tohto rodu, pričom všetky sa vyskytujú aj na území Beckovských Skalíc. Avšak habituálne odlíšiť najvzácnejšieho z tejto trojice, modráčika severského - Plebejus idas (Linnaeus, 1761), je úloha len pre odborníka. Je potešiteľné, že práve toto územie i širšie okolie hostí početnú populáciu. Spolu s ním môžeme zaznamenať aj modráčika vresoviskového - Plebejus argyrognomon (Bergsträsser, 1779), ktorý obýva iba zachovalé lokality. Napokon nemožno nespomenúť ohniváčika veľkého - Lycaena dispar (Haworth, 1803), ktorý sa vyskytuje predovšetkým na vlhkých lúkach a v okolí brehových porastov vodných tokov, najmä v teplých oblastiach Slovenska. Keďže je dobrý letec, na územie Beckovských Skalíc preniká iba okrajovo z nivy Váhu, resp. údolím neďalekých potokov. V rokoch s vyšším úhrnom zrážok dokáže migrovať do okolia a na vlhších miestach sledovaného územia zakladá dočasné populácie. Má dve generácie ročne, pričom na Beckovských Skaliciach bol doposiaľ vždy pozorovaný iba vzácny výskyt jeho druhej generácie. Nie je predpoklad, že by sa tu tento druh vyskytoval početnejšie a trvale. V texte doteraz neboli spomenuté motýle s nočnou aktivitou, nakoľko ich systematický výskum tu doposiaľ nebol realizovaný.

kopulácia Maculinea rebeli	kladúca samica Maculinea rebeli	vajíčka Maculinea rebeli
Maculinea arion	Glaucopsyche alexis	Pseudophilotes vicrama
Scolitantides orion	Polyommatus daphnis	Polyommatus bellargus

Z jednotlivých nálezov imág nočných motýľov, nájdených počas dňa, či už odpočívajúcich alebo vyplašených z vegetácie, prípadne pozorovania ich húseníc, je možné dedukovať, že druhová skladba nočných motýľov bude rovnako pestrá a bohatá na vzácne druhy, ako je tomu aj u denných motýľov. Z nemnohých nálezov druhov si dovolím spomenúť tunajší výskyt veľmi lokálne sa vyskytujúceho a vzácneho spriadača marinkového - Watsonarctia casta (Esper, 1785). V širšom okolí je jeho výskyt doposiaľ známy iba z Tematínskych a Čachtických kopcov. V jarnom období sú tu pravidelne zaznamenávané hniezda húseníc priadkovca trnkového - Eriogaster catax (Linnaeus, 1758) a vo vrcholnom lete jednotlivé imága spriadača kostihojového - Euplagia quadripunctaria (Poda, 1761). Oba tieto druhy patria medzi druhy európskeho významu. Výskum fauny nočných motýľov je v rámci výskumu biodiverzity Beckovských Skalíc do budúcna ďalšou naliehavou úlohou.

Závery a odporúčania
Na záver možno skonštatovať, že spôsoby manažmentu, ktoré sú v súčasnosti realizované v prírodnej rezervácii Beckovské Skalice, sú zárukou toho, že sukcesia územia by už nemala pokračovať nepriaznivým smerom. Tým je splnený do budúcnosti základný predpoklad prežitia celého radu druhov bezstavovcov, vrátane motýľov, ale aj na ne viazaných predátorov. Kompetentným prístupom pracovníkov ŠOP SR zodpovedných za priaznivý stav územia, ako aj o.z. Pre Prírodu, sa podarilo úroveň jednotlivých manažmentových zásahov posunúť ešte ďalej, do podoby, kedy sú už veľmi citlivo zohľadňované potreby významných, tzv. dáždnikových druhov motýľov. Dôkazom úspešnosti je početná a stabilná populácia modráčika Rebelovho - Maculinea rebeli (Hirschke, 1904), ktorá expanduje na novo revitalizované plochy, tiež stabilná populácia žltáčika zanoväťového - Colias myrmidone (Esper, 1781) a celého radu v texte menovaných ekologicky náročných druhov. Za negatívum možno zatiaľ považovať takmer úplnú absenciu extenzívnej pastvy, pretože najviac ohrozené sú práve druhy viazané na tento typ trávnych biotopov. Viaceré z nich, najmä zástupcovia čeľade očkáňovité (Satyridae), sa už na území nevyskytujú, resp. výskyt niektorých z nich je tu veľmi vzácny. Táto situácia je o to naliehavejšia, že deficit pastvy je v podstate celonárodný problém a väčšine striktne pasienkových druhov hrozí vplyvom zmien štruktúr trávnatých porastov na Slovensku úplné vyhynutie. Zostáva iba vyjadriť prianie, aby Beckovské Skalice, ako jedna z najcennejších lokalít Beckovskej brány, zostala i v budúcnosti rovnako významným biokoridorom medzi Považským Inovcom a Bielymi Karpatmi.

Literatúra

Hrubý, K., 1964: Prodromus Lepidopter Slovenska. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 962 s.
Janovský, M., Kopeček, F., Gottwald, A., Kopečková, B., Titz, A. & Víťaz, Ľ., 1997: Motýli Tematínských kopcu a přiléhající nivy řeky Váhu. Sborník Přírodovědeckého klubu v Uherském Hradišti, 2. suppl. 52 s.
Reiprich, A., 1977: Doplnky k Prodromu Lepidopter Slovenska. Entomol. Probl., Bratislava, 14: s. 13-69.
Reiprich, A., Okáli, I., 1988-1989: Dodatky k Prodromu Lepidopter Slovenska. Biol. práce, SAV, Bratislava, zv. 1. (1989), 135 s., zv. 2. (1989), 106 s., zv. 3. (1989), 139 s
Reiprich, A., 2000: Slovenské mená motýľov. Správa Národného parku Slovenský raj, Spišská Nová Ves, 179 s.
Tolman, T. & Lewington, R., 1997: Buttreflies of Britain Europe. Harper –Collins- Publisher, London, 320 s.




Zoznam zistených druhov motýľov

súmračníkovité - HESPERIIDAE
súmračník kotúčový - Erynnis tages (Linnaeus, 1758)
súmračník slezový - Carcharodus alceae (Esper, 1780)
súmračník jahodový - Pyrgus malvae (Linnaeus, 1758)
súmračník čiernohnedý - Heteropterus morpheus (Pallas, 1771)
súmračník skorocelový - Carterocephalus palaemon (Pallas, 1771)
súmračník čiarkavý - Thymelicus lineola (Ochsenheimer, 1808)
súmračník metlicový - Thymelicus sylvestris (Poda, 1761)
súmračník bieloškvrnný - Hesperia comma (Linnaeus, 1758)
súmračník hrdzavý - Ochlodes venatus (Bremer & Grey, 1853)

vidlochvostovité - PAPILIONIDAE
vidlochvost ovocný - Iphiclides podalirius (Linnaeus, 1758)
vidlochvost feniklový - Papilio machaon Linnaeus, 1758

mlynárikovité – PIERIDAE
mlynárik hrachorový - Leptidea sinapis (Linnaeus, 1758)
mlynárik Réalov - Leptidea reali Reissinger, 1989
mlynárik žeruchový - Anthocharis cardamines (Linnaeus, 1758)
mlynárik kapustový - Pieris brassicae (Linnaeus, 1758)
mlynárik repový - Pieris rapae (Linnaeus, 1758)
mlynárik repkový - Pieris napi (Linnaeus, 1758)
mlynárik rezedový - Pontia daplidice (Linnaeus, 1758)
žltáčik lucernový - Colias erate (Esper, 1805)
žltáčik vičencový - Colias crocea (Fourcroy, 1785)
žltáčk zanoväťový - Colias myrmidone (Esper, 1781)
žltáčik ranostajový - Colias hyale (Linnaeus, 1758)
žltáčik podkovkový - Colias alfacariensis Ribbe, 1905
žltáčik rešetliakový - Gonepteryx rhamni (Linnaeus, 1758)

babôčkovité - NYMPHALIDAE
babôčka pávooká - Aglais io (Linnaeus, 1758)
babôčka admirálska - Vanessa atalanta (Linnaeus, 1758)
babôčka bodliaková - Vanessa cardui (Linnaeus, 1758)
babôčka pŕhľavová - Aglais urticae (Linnaeus, 1758)
babôčka zubatokrídla - Polygonia c-album (Linnaeus, 1758)
babôčka sieťkovaná - Araschnia levana (Linnaeus, 1758)
perlovec striebropásavý - Argynnis paphia (Linnaeus, 1758)
perlovec veľký - Argynnis aglaja (Linnaeus, 1758)
perlovec fialkový - Argynnis adippe (Denis & Schiffermüller, 1775)
perlovec sirôtkový - Argynnis niobe (Linnaeus, 1758)
perlovec malý - Issoria lathonia (Linnaeus, 1758)
perlovec černicový - Brenthis daphne (Denis & Schiffermüller, 1775)
perlovec dvojradový - Brenthis hecate (Denis & Schiffermüller, 1775)
perlovec dvanásťškvrnný - Boloria selene (Denis & Schiffermüller, 1775)
perlovec jahodníkový - Boloria euphrosyne (Linnaeus, 1758)
perlovec najmenší - Boloria dia (Linnaeus, 1767)
hnedáčik mriežkovaný - Melitaea cinxia (Linnaeus, 1758)
hnedáčik nevädzový - Melitaea phoebe (Denis & Schiffermüller, 1775)
hnedáčik pyštekový - Melitaea didyma (Esper, 1779)
hnedáčik skorocelový - Melitaea athalia (Rottemburg, 1775)
hnedáčik veronikový - Melitaea aurelia Nickerl, 1850
očkáň timotejkový - Melenargia galathea (Linnaeus, 1758)
očkáň medúnkový - Hipparchia fagi Scopoli, 1763)
očkáň ovsíkový – Minois dryas (Scopoli, 1763)
očkáň stoklasový – Brintesia circe (Fabricius, 1775)
očkáň kostravový - Arethusana arethusa (Denis & Schiffermüller, 1775)
očkáň lúčny - Maniola jurtina (Linnaeus, 1758)
očkáň obyčajný - Aphantopus hyperanthus (Linnaeus, 1758)
očkáň pohánkový - Coenonympha pamphilus (Linnaeus, 1758)
očkáň medničkový - Coenonympha arcania (Linnaeus, 1761)
očkáň traslicový - Coenonympha glycerion (Borkhausen, 1788)
očkáň pýrový -Pararge aegeria (Linnaeus, 1758)
očkáň múrový - Lasiommata megera (Linnaeus, 1767)
očkáň jačmienkový - Lasiommata maera (Linnaeus, 1758)

ohniváčikovité - LYCAENIDAE
hájovník prvosienkový - Hamearis lucina (Linnaeus, 1758)
ohniváčik čiernokrídly - Lycaena phlaeas (Linnaeus, 1761)
ohniváčik veľký - Lycaena dispar (Haworth, 1803)
ohniváčik čiernoškvrnný - Lycaena tityrus (Poda, 1761)
ostrôžkár brezový - Thecla betulae (Linnaeus, 1758)
ostrôžkár dubový - Favonius quercus (Linnaeus, 1758)
ostrôžkár černicový - Callophrys rubi (Linnaeus, 1758)
ostrôžkár slivkový - Satyrium pruni (Linnaeus, 1758)
ostrôžkár trnkový - Satyrium spini (Denis & Schiffermüller, 1775)
ostrôžkár malý - Satyrium acaciae (Fabricius, 1787)
modráčik najmenší - Cupido minimus (Fuessly, 1775)
modráčik ľadencový - Cupido argiades (Pallas, 1771)
modráčik lucernový - Cupido decoloratus (Staudinger, 1886)
modráčik krušinový - Celastrina argiolus (Linnaeus, 1758)
modráčik čiernočiarkavý - Pseudophilotes vicrama (Moore, 1865)
modráčik rozchodníkový - Scolitantides orion (Pallas, 1771)
modráčik kozincový - Glaucopsyche alexis (Podá, 1761)
modráčik čiernoškvrnný - Maculinea arion (Linnaeus, 1758)
modráčik Rebelov - Maculinea rebeli (Hirschke, 1904)
modráčik čiernoobrúbený - Plebejus argus (Linnaeus, 1758)
modráčik severský - Plebejus idas (Linnaeus, 1761)
modráčik vresoviskový - Plebejus argyrognomon (Bergsträsser, 1779)
modráčik tmavohnedý - Aricia agestis (Denis & Schiffermüller, 1775)
modráčik komonicový - Polyommatus dorylas (Denis & Schiffermüller, 1775)
modráčik blankytný - Polyommatus thersites (Cantener, 1834)
modráčik obyčajný - Polyommatus icarus (Rottemburg, 1775)
modráčik hnedoškvrnný - Polyommatus daphnis (Denis & Schiffermüller, 1775)
modráčik ďatelinový - Polyommatus bellargus (Rottemburg, 1775)
modráčik vikový - Polyommatus coridon (Poda, 1761)

priadkovcovité – Lasiocampidae
priadkovec trnkový - Eriogaster catax (Linnaeus, 1758)

spriadačovité – Arctiinae
spriadač marinkový – Watsonarctia deserta (Esper,1785)
spriadač kostihojový – Euplagia quadripunctaria (Poda, 1761)

Ľubomír Víťaz


Tento príspevok je súšaťou Zborníka inventarizačných výskumov prírodnej rezervácie Beckovské Skalice vydaného vrámci edície Strom poznania. Celý zborník vo formáte pdf si môžete stianuť na stránkach Občianskeho združenia Pre prírodu, alebo cez priamy link tu.

Ukážky úspešného manažmentu: