Výskum motýľov pomocou lákania na vnadidlo
Lákanie motýľov na vnadidlo nie je až tak známou a používanou metódou zisťovania prítomnosti motýlích druhov prijímajúcich potravu na sledovanej lokalite. Ťažko odpovedať na otázku, prečo sú tieto metódy tak málo známe, málo používané a neraz aj tabuizované. Pritom vnadenie je s úspechom možné použiť na celú radu druhov nočných motýľov ale aj na niektoré denné druhy motýľov.
Denné motýle
Osobne využívam vnadenie denných motýľov iba u dúhovca menšieho (Apatura ilia), dúhovca väčšieho (Apatura iris) a bielopásovca topoľového (Limenitis populi). Teda druhov zdržujúcich sa po väčšinu dňa v korunách stromov a preto ťažšie sledovateľných. Tieto motýle veľmi rady sadajú na vlhké miesta na zemi a na zapáchajúce látky živočíšneho pôvodu, kde sajú roztoky solí a živín. To, že tieto potravné zdroje vyhľadávajú vždy iba v dopoludňajších hodinách z mojich skúseností nemôžem potvrdiť. Počas moje dlhoročnej praxe som vyskúšal vnadenie na spomínané druhy vnadidlom zo zhnitých Olomouckých syrečkov, zhnitej ryby a zhnitých psích exkrementov. Neporovnateľne najlepšie výsledky som vždy dosiahol na vnadidlo zo zhnitých Olomouckých syrečkov, ktorých cena však dnes nie je zanedbateľná. S úspechom teda používam vnadidlo zo psích exkrementov, ktoré zriedim vodou do polotekutého stavu a rozprskám na vlhkú pôdu okolo kaluží a na vlhké miesta na oslnených svetlinách lesných ciest. Zvlášť dobré výsledky sa dajú dosiahnuť, pokiaľ psi, od ktorých exkrementy pochádzajú, boli kŕmené surovým mäsom.
Uznávam, odporná, ale veľmi účinná a prírode neškodná metóda. Snáď netreba v tomto prípade pripomínať riziko a veľkú obozretnosť pri dodržiavaní hygienických pravidiel a platnej legislatívy zákona pri manipulácii s biologickým odpadom tohto druhu. Vnadidlá založené na tejto báze však mimo spomínané dúhovce a bielopásovca topoľového veľmi dobre lákajú tiež bielopásovca zemolezového (Limenitis camilla) aj viaceré očkáne, napríklad očkáňa ovsového (Minois dryas) a druhy rodu Erebia.
Vnadidlá zo zakvaseného ovocia, ktoré spomeniem nižšie, sa príliš na lákanie denných motýľov nepoužívajú. Osobne mám však s nimi veľmi dobrú skúsenosť na lákanie veľkých druhov očkáňov (Satyridae): očkáňa metlicového (Hipparchia semele), očkáňa bielopáseho (Hipparchia alcyone), očkáňa piesočného (Hipparchia statilinus) alebo očkáňa hájového (Hyponephele lupina). Nutné je však poznamenať, že tieto druhy sa vyskytujú na lokalitách zvyčajne v hojnom počte, teda ich lákanie na vnadidlo za účelom zistenia ich prítomnosti, resp. početnosti nemá veľký zmysel a nie je nutné.
Mimo tieto pripravené, a v niektorých prípadoch našim zmyslom a zvlášť nosu nevábne vnadidlá, je pri mapovaní a monitoringu iných druhoch denných motýľov možno čiastočne využiť aj ich prirodzené schopnosti vyhľadávať konkrétne rastliny. Napríklad babôčky a vidlochvosty s obľubou vyhľadávajú budleju Davidovu (Buddleia davidii), na kvitnúcu vŕbu rakytu (Salix caprea) skoro na jar nalieta babôčka osiková (Nymphalis antiopa), babôčka brestová (Nymphalis polychloros), babôčka pávooká (Aglais io). Minerálmi nasýtené vlhké miesta a vlhké vychladnuté pahreby lákajú mnohé druhy modráčikov, ako
Nočné motýle
U tejto skupiny motýľov tvorí lákanie na vnadidlo nenahraditeľnú pomoc pri ich mapovaní. Dôvodom je to, že lákanie na svetlo, resp. zdroju UV žiarenia je účinné iba na časť týchto druhov motýľov. Mnohé druhy, prípadne i celé rody na svetlo reagujú minimálne (typický príklad sú stužkavce - Catocala spp.), prípadne vôbec. Teda výskyt mnohých druhov, napríklad môr Noctuidae, do čeľade ktorých patrí aj spomenutý rod Catocala, možno na lokalite zistiť a účinnejším spôsobom monitorovať iba ich lákaním na vnadidlo.
Vnadidlá, ktoré sa v tomto prípade najčastejšie používajú môžeme vo všeobecnosti nazvať ako ovocné. Ich základom je ovocie, resp. nejaký produkt z neho, ktorý sa zakvasí. V mojich chlapčenských rokoch som ako správny malý entomológ odchovaný na knižkách Jozefa Poneca a Josefa Mouchu pokúšal prilákať nejaké motýle na nimi popísané recepty. To zvyčajne boli nakrájané jablká navlečené na špagáte a vyvarené v čiernom pive. Samozrejme výsledky boli takmer nulové a chlapčenské sklamanie obrovské. Dnes už iba s úsmevom spomínam na tieto moje naivné začiatky.
Až pochopenie zásady, že materiál použitý na výrobu ovocného vnadidla musí obsahovať veľké množstvo cukru a byť dostatočne zakvasený, aby sa kvasným procesom vyprodukovalo potrebné množstvo alkoholu, priniesol čiastočné úspechy. Ďalším zlomom a výrazným krokom k lepšiemu bolo zistenie, že nie je dobré striedať miesta vnadenia, ale celú sezónu prevnaďovať jedny a tie isté lokality. Moje praktické skúsenosti hovoria o tom, že prílet motýľov v prvý večer po prvom navnadení nikdy nie je excelentný. Až po druhom a ďalších prevnadeniach rovnakých miest sa prílet motýľov na vnadidlá rapídne zvyšuje. Prax ukázala, že vhodné je vnadiť na kôru stromov a to v určitých prirodzených líniách, ako sú stromy v brehovom poraste vodného toku, stromy v leme lesného porastu, okrajové stromy ovocného sadu, stromy okolo lesnej cesty. Prekvapivým zistením pre mňa bolo, ako je správanie mnohých druhov nočných motýľov prilietajúcich na vnadilo uniformné. Nočné motýle som si v mysli od denných držal akosi separé, ale napokon som si uvedomil, že ak je takéto správanie pre denné motýle úplne prirodzené, prečo by sa nočné motýle mali správať podľa iného modelu. Takže prvá zásada úspešného vnadenia je výber vhodnej línie, kde vnadidlo natriem alebo nastriekam na kôru stromov a potom niekoľkonásobné prevnaďovanie. Medzi jednotlivými navnadenými stromami v línii nechávam vzdialenosť 25 - 50 metrov podľa charekteru terénu.
Druhou zásadou podstatne ovplyvňujúcou úspešnosť vnadenia je „uvarenie“ dobrého vnadidla. Opomeniem moje prvopočiatočné neúspešné pokusy o jeho výrobu. Veký kvalitatívny zlom nastal, až keď som začal na prípravu vnadidla používať slivkový lekvár. Výroba bola jednoduchá. Slivkový lekvár som zriedil vodou do polotekutého stavu, pridal polovicu kocky droždia, premiešal a nechal zakvasiť. Dopoludnia som zarobil a večer použil, natrel na kôru stromov. Žiaľ, pokiaľ dnes niekto nemá dostatočné zásoby domáceho slivkového lekváru, s kupovaným veľmi nepochodí. Je tak kvalitne a dokonale chemicky stabilizovaný a sterilný, že aj po pridaní búrlivo kvasiaceho kvásku stabilizátory obsiahnuté v lekvári kvasný proces veľmi rýchle utlmia a všetko živé zakrátko zabijú. Tým samozrejme nechcem desiť prípadných konzumentov tohto produktu. Po týchto skúsenostiach mi však nedá pokoj otázka a rád by som poznal odpoveď, aké škody napácha táto pochutina na mikroflóre tráviaceho traktu človeka. Následkom toho som bol nútený hľadať iný základ na výrobu vnadidla a opäť som sa vrátil k jablkám. Tentokrát však dokonale uvareným a rozmiešaným. Tento základ som dostatočne podľa potreby presladil cukrom a ďalší postup výroby vnadidla už bol potom identický, ako pri zarábaní vnadidla zo slivkového lekváru. Pravda, jeho účinnosť bola o niečo nižšia ako slivkového, ale celkom uspokojivá. Vnadidlo z nakysnutých čerstvých, neprevarených jabĺk je účinné podstatne menej, ale tiež funguje. Jeho používanie som však v mojom prípade úplne zavrhol. Zhodou okolností som sa predošlý rok pokúsil o ďalší experiment, o ktorom stojí za to poreferovať. Obral som prezreté, z väčšej časti už kaziace sa čerešne. Vykôstkoval, rozmiešal a uložil do chladničky. Bez predchádzajúcej prípravy som si dopoludnia, pred večerným vnadením, z tejto zachladenej nekvasiacej hmoty časť odobral (cca 4 dl), dal do PET fľaše a pridal 1/3 kocky drožia. Pretrepal som, aby sa zmes zhomogenizovala a umiestnil na teplé miesto. Nezátkovať! Do večera bola bez akéhokoľvek prisladzovania hmota dostatočne nakvasená a vnadidlo hotové. Konkrétne som sa ním zameral na monitoring sivkavca tmavého (Mormo maura) a výsledky príletu boli obdivuhodné. Okrem sivkavca tmavého (Mormo maura) na toto vnadidlo dobre prilietali aj mnohé ďalšie druhy môr (Noctuidae) vrátane stužkavcov (Catocala spp). Keďže sa tento spôsob lákania motýľov používa hlavne za tmy, treba ešte spomenúť svetelný zdroj, ktorým si navnadené miesta pri ich kontrole nasvietim. Osobne používam klasickú prenosnú baterku na dva monočlánky. Je len samozrejmé, že musia byť kvalitné a dostatočnej kapacity. Bola by naozaj smola, ak by všetko fungovalo ako má a zradil by práve svetelný zdroj. Mnohé druhy prilietajúce na vnadidlo sú veľmi bystré a plaché motýle. Nikdy nesvietim odrazu priamo na navnadené miesto! Vždy zasvietim mimo, trebárs do zeme a navnadené miesto naplno osvetlím postupne. Priletené motýle sú tak menej rušené a nesnažia sa o únik.
Využitie feromónov
Výrazne odlišnou formou vnadenia je použitie pohlavných feromónov. Na tento spôsob vnadenia reagujú predovšetkým nočné motýle. U skupiny denných motýľov je stimulácia aktu párenia založená na odlišných, predovšetkým zrakových vnemoch. Niet pochýb o tom, že lákanie motýľov na feromóny je veľmi účinné. Monitoruje však iba výskyt samcov. Feromóny sa vyrábajú aj priemyselne, v ponuke a v predaji sú feromóny celej škály druhov motýľov, v drvivej väčšine však hospodárskych škodcov (molí Tineidae, obaľovačov Tortricidae, drevotočov Cossidae...). Ich využitie spočíva v monitoringu doby výskytu mág škodcov v lesníctve, poľnohospodárstve a predovšetkým v ovocinárstve, čo následne umožňuje správne načasovanie agrotechnických zásahov proti nim. Je zaujímavé, že feromóny určené pre konkrétny druh nezriedka v menšej miere lákajú aj samce príbuzných druhov. V entomologickej praxi sa najčastejšie stretneme u špecialistov so sadami feromónov na monitoring výskytu podobníkov (Sessidae). Podobníky, dokonale napodobňujúce blanokrídly hmyz, pri bežnom entomologickom prieskume registrujeme veľmi zriedka. Väčšina z nich tak unikne našej pozornosti, resp. žijú veľmi skryto. Preto sú ich mapovanie a monitoring bežnými metódami obtiažne. Sledovať však hojný prílet týchto zaujímavých motýľov k feromónovým vnadidlám patrí k výnimočným zážitkom.
Tým sme sa plynule dostali k ďalšej alternatíve, ktorú spomeniem iba okrajovo, pretože táto problematika si iste zaslúži samostatný článok. Je to zisťovanie prítomnosti a monitoring motýľov lákaním samcov na vnadiacu neoplodnenú samicu. Je to veľmi náročná metóda, pretože k jej úspešnej aplikácii je rozhodne nutné mať znalosti o chove, bionómii a etológii druhu, resp. starostlivosti o jeho živé samice. Je len samozrejmé, že na to, aby samice vnadili a boli ochotné k páreniu, je nutné držať samice v dobrej kondícii a vytvoriť im optimálne podmienky. Výhodou tejto náročnej metódy je, že sa ňou oveľa efektívnejšie ako inými metódami dá zisťovať prítomnosť druhu na lokalite a jeho nasledovný monitoring je touto metódou pohodlný. Osobne som s úspechom vyskúšal tento spôsob lákania u všetkých druhov našich „zubokrídlych“ lišajov (Sphingidae), u niektorých okáňov (Saturniidae), spriadačov (Arctiinae) a v poslednej dobe aj priadkovcov (Lasiocampidae). Osobne som presvedčený, že za pomoci tejto metódy je možné aspoň u niektorých druhov nočných motýľov zvládnuť metodiku značkovania imág a spätných odchytov používanú u denných motýľov. Pokiaľ sa týka ich monitoringu, bol by to samozrejme výrazný krok vpred, ktorý by nám priniesol ďalšie podrobné odpovede o spôsobe ich života. Zatiaľ mi nie je známe, že by metóda spätných odchytov nočných motýľov, čo i len experimentálne, bola u nás niekedy použitá.
Rozhodne netvrdím, že mnou popísané metódy vnadenia sú jediné možné a vnadidlá, ktoré používam tie najlepšie. Fantázii sa medze nekladú a rad entomológov má iste svoje vlastné zaručené recepty. Mojim cieľom nebolo podať absolútne vyčerpávajúci prehľad o tejto problematike, ale informovať širokú motýľkársku obec o mojich osobných skúsenostiach s touto menej tradičnou metódou výskumu motýľov.
Ľubomír Víťaz
Príklady úspešného lákania na vnadidlo pri monitoringu sivkavca tmavého (Mormo maura).
